Výskyt rôznych nerastných surovín na území historického Gemera podmienil ich dobývanie a následné hutnícke spracovávanie. Tieto činnosti, vykonávané obyvateľstvom už od najstaršieho obdobia, boli pre uvedené územie charakteristickými. Regulácia vzájomných vzťahov si v priebehu storočí vynútila prijatie rôznych pracovných poriadkov, štatútov či artikúl, ktorých úlohou bolo zaviesť poriadok do bansko – hutníckeho podnikania (artikuly – podľa slovníka cudzích slov sú vo feudalizme stanovy samosprávnych územných celkov alebo záujmových skupín). Uvedené bolo, už od najstarších čias, realitou aj v lokalitách údolia rieky Muráň. V priebehu času boli tu prijaté viaceré takéto pracovné poriadky, z ktorých pre ilustráciu uvádzame nasledovné: Jedným
Image may be NSFW. Clik here to view.z najstarších poriadkov, ktoré richtár a rada mestečka Jelšava potvrdili, boli výsady cechu kováčov udelené 6. júna 1568 muránskym kapitánom a provizorom Melicharom Maškom (Lehotská, D. - Orlovský, J.: Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710, Martin 1976, s. 214-216). Ďalším sú stanovy cechu hámorníkov muránskeho údolia udelené muránskym hradným kapitánom 9. marca 1585, potom stanovy hámorníkov muránskeho údolia z 30. novembra 1713 potvrdené v Lubeníku (Articule a puncta Muranskeg dolini panou štellerou – Anno 1713, ultima 9bris ) a stanovy cechu hámorníkov muránskeho údolia potvrdené vrchnosťou v Jelšave dňa 12. apríla 1755 (Puncta seu constitutiones cehac stelliriorum dominii Muranyiensis – A murány völgyi vashámoros céh uriszék által megerősített cikkelye, In: Heckenast, G.: Murány vashámoros céh szabályzatai, Történelmi szemle 1, 1958, s. 430-447). Z roku 1803 je tiež známy poriadok šteliarskeho tovarišstva v Štítnickej doline (Žilák, J.: Poriadok šteliarskeho tovarišstva v Štítnickej doline z roku 1803, Obzor Gemera-Malohontu, r. XXIV, 1993, 1, s.23-26). V ďalšom sa zmienime podrobnejšie o uvedených stanovách šteliarov z roku 1585, ktorých znenie je uvedené aj v knihe Sama Tomášika Staré povesti jelšavské a muránske, vydanej v Martine v roku 1827 na stranách 136 – 146. Artikuly šteliarov, uverejnené v tejto publikácii, napísané v slovenskom jazyku svojej doby, sú okrem úvodnej a záverečnej časti rozčlenené na 26 článkov (pozn.: historický názov šteliar je podľa slovníka slovenského jazyka majiteľ hámra; hámor – dielňa na výrobu a spracovanie železa).
Nižšie uvádzame reprodukcie artikúl slovenského znenia z knihy, ktoré do určitej miery predstavujú aj lingvistickú pamiatku z oblasti železiarstva v predmetnom území:
Okrem tu prezentovaných artikúl šteliarov z roku 1585 existuje aj ich mutácia v nemeckom jazyku, ktorá je tiež, okrem iného, uverejnená v už citovanom príspevku G. Heckenasta z roku 1958. Poznámky k artikuliam šteliarov platných od roku 1585:
V ich úvode Július – slobodný pán Herberstein Neupergu a Guttenhaagu (v listinách z roku 1595 sa ako pán Muráňa uvádza barón Július Herberstein von Neuperg und Guttenhaag), najvyšší komorník a tiež najvyšší stoličný Korutánska jeho jasnosti rímskeho cisára, tiež najvyšší kapitán Muráňa v Uhorskej zemi, praje zdravie a poslušnosť všetkým, ktorí toto naše vyjadrenie čítajú, alebo čítané počúvajú a odkazuje jeho cisárskej jasnosti, že pred nás predstúpili verní poddaní z mesta Jelšavy šteliari Mikuláš Benedik a Ďurík Emerichdiakov a predostreli svoje ťažkosti a krivdy, ktoré sú viac na škodu ako na úžitok nielen im obom, ale aj ostatným šteliarom, hutmanom, uhliarom a hámorným robotníkom, až tak, že pre neprávosti medzi nimi musela cisárska jasnosť konania zastaviť. Ďalej k tomu oznámili, že už ich predkovia mali medzi sebou listinou potvrdený kresťanský a cechový poriadok, v zmysle ktorého zjednali poriadok so zlými ľuďmi tak, aby sa jeden k druhému správali spravodlivo. Pre uvedené dôvody nás vyššie menovaní šteliari ponížene prosili a žiadali, aby sme im opäť poriadok či artikuly pre zabezpečenie spravodlivosti vydali a aj potvrdili. Po vypočutí ich problémov a slušnej žiadosti sme túto uznali za potrebnú a hodnotnú vec a vydali poriadok či artikuly, podľa ktorých by sa mali najprv k Pánu Bohu, potom k vrchnosti a medzi sebou chovať tak, aby mohli byť jeden s druhým na ďalšiu dobu v spokojnosti a ich konanie sa v spravodlivosti k jeho cisárskej jasnosti rozvíjalo. Preto tieto artikuly dôsledne doporučujeme a prikazujeme, aby boli zachovávané a dodržiavané.
I.Každý šteliar alebo brat, ktorý je doma, je povinný predovšetkým aj so svojou rodinou v nedeľu, alebo vo sviatočný deň ísť do kostola, vypočuť si kázeň Božieho slova a iba potom sa uchádzať o kráľovstvo Božie.
II. Žiadny zo šteliarov alebo bratov nemá v nedeľu alebo sviatočný deň odchádzať pred kázňou, výnimkou je iba nevyhnutná príčina; v tom prípade je však ich povinnosťou sa ospravedlniť u starejšieho.
III. Pretože každý tvor sa narodí a aj zomiera, Pán Boh tak dáva a opäť i berie, je našou kresťanskou povinnosťou ctiť si nielen živých zdravých, ale tiež aj nemocných a mŕtvych, aby každý brat z cechu, keď je doma, alebo zo zmeny mohol prísť domov, vzdať poctu mŕtvemu a zúčastniť sa jeho pohrebu. Ak by sa hospodár, pre náležitú príčinu v práci, nemohol zúčastniť osobne, je jeho rodina povinná mŕtveho v zmysle kresťanského poriadku odprevadiť.
IV. Každý šteliar a hámorníci v zmysle jeho cisárskej jasnosti musia prejavovať poddanosť a poslušnosť pánovi kapitánovi Muráňa a jeho zástupcovi a to na zhromaždení, alebo kdekoľvek inde, kde to jeho milosť ráči, čomu sú povinní sa podrobiť.
V.Všetci robotníci pri svojej práci musia dôsledne dodržiavať zákaz zlorečiť, nadávať, škriepiť sa, alebo fyzicky napádať jeden druhého, aby ich chovanie zodpovedalo konaniu jeho cisárskej jasnosti. Ak by niekto uvedené nedodržal, tak ho pán kapitán potrestá a okrem toho bude povinný cechmajstrom a bratom zložiť jeden florén.
VI.Bratia majú každoročne na Vianoce voliť dvoch cechmajstrov, a to staršieho a mladšieho, ktorí by predovšetkým boli pobožní, bohabojní, poctiví a múdri, vedeli by spravodlivo bez zaujatosti a nenávisti posudzovať rôzne prípady a uvážlivo by pristupovali ku všetkým problémom súvisiacim s ich pôsobením.
VII.Šteliari alebo bratia sú povinní starším a cechmajstrom prejavovať zodpovedajúcu poslušnosť a úctu. Ak by sa niekto voči starším choval nezdvorile a nectil by si ich, musí byť potrestaný.
VIII.Pretože sa často stáva, že cena a miery váhy železných produktov nie sú všade rovnaké a časom sa menia, žiadny šteliar nesmie svoje výrobky predávať iným lacnejšie ako druhý, aby tým nevyvolával spory.
IX.Ak by sa niekomu krivdilo, alebo by bolo potrebné riešiť nezrovnalosti, má predstúpiť pred cechmajstrov a bratov, a v duchu bratskej spolupatričnosti ich poprosiť o pomoc. Rozhodnúť o tom, či mu môžu vyhovieť a pomôcť, je v právomoci všetkých bratov. Ak by mu vyhovieť nemohli, odporučia, ako by zatiaľ mal postupovať.
X.Tieto artikuly sú taktiež veľmi potrebné pre všeobecný osoh a majú byť zachovávané a prísne dodržiavané, pretože aj Pán Boh chce, aby sme jeden druhého mali radi, verne a
spravodlivo konali, druhému nepriali nič zlého, ani falošne o ňom premýšľali alebo sa radovali z jeho škody.
Každý hutman (pozn.: dozorca hute), ktorý sa na Vianoce zjedná a dohodne so šteliarom, nesmie inému nič dávať, alebo predávať, a to až do nasledujúcich Vianoc, aby sa vozy nevracali prázdne domov (pozn.: ide o povozy, ktorými dopravovali železné výrobky). Okrem toho, nesmie pred svojím šteliarom schovávať kvalitnejšie duté železo (pozn.: ide pravdepodobne o tzv. dúchadlové železo), alebo zatajovať pred ním prípadné krádeže a tiež nesmie iným, ako svojmu šteliarovi, predávať za vyššiu cenu ako dohodnutú, ako sa to už aj raz stalo. Každý týždeň musia preto dávať svojmu šteliarovi všetky svoje výrobky, a to bez ohľadu na to, či ich bolo málo, alebo veľa. V prípade, ak by jeho šteliarovi neboli veľmi potrebné a on by súhlasil, môže ich dávať iným, pretože Pán Boh nekáže klamať druhému, ani mu škodiť alebo pripraviť ho o živnosť. Preto každý šteliar v zime na Vianoce najprv ponúka najviac ako môže. Ak by niektorý šteliar dosvedčil, že niekto bez súhlasu iného Brata, dúchadlové železo a ešte aj v dobrej kvalite kúpil, čo je aj proti dobrým mravom, aj proti Pánu Bohu, správal by sa proti týmto artikulám a nedodržal by ich, musí byť Bratmi potrestaný.
XI.Robotníci v hámri a uhliari, ktorí sa na Vianoce dohodnú so šteliarom a on ich príjme do práce, musia spravodlivo pracovať až do nasledujúcich Vianoc. Výnimkou je iba prípadná nemoc, ktorú by Pán Boh na niekoho dopustil. Ak by sa to niekomu po roku nepáčilo, má to štyri týždne vopred oznámiť svojmu šteliarovi a vyrovnať svoje prípadné dlžoby, ktoré mu zrazí z platu a iba tak môže podľa ľubovôle odísť pracovať inde.
XII.Každý robotník nemá konať svojvoľne, aby tak nespôsobil svojmu šteliarovi ujmu, ale je povinný každý pondelok ráno načas sa dostaviť do hámra. Ak podľa pokynov šteliara príde načas a nemal by s kým pracovať, alebo by chýbala surovina, má čakať na nasledujúci deň. Ak by prekážky pre vážnu príčinu neboli odstránené, môže od svojho šteliara žiadať peňažnú náhradu v nasledovnej výške: cechmajster 2 florény a 25 denárov, kováč 1 florén a 75 denárov, tovariš 1 florén a 25 denárov. Ak by sa správal inak, musí za trest zložiť 2 pinty vína (objemová jednotka 1 uhorská pinta je 1,697 litra).
XIII.Hámorník, ktorý má pole alebo lúky a namiesto práce v hámri by žal obilie, alebo kosil lúky, musí byť Bratmi príslušne potrestaný. Ak by však pri dojednaní so šteliarom mal aj dohodnuté, že týždeň alebo dva chce mať voľno na žatvu alebo kosbu, bude mu to dovolené.
XIV.Hámorník, ktorý bol uznávaný a kým vládal verne a spravodlivo šteliarovi slúžil, môže, v núdzi alebo v chorobe a starobe, keď už na ťažkú prácu v hámri nestačí, predstúpiť pred svojho cechmajstra i Bratov a požiadať ich o pomoc a podporu. Títo mu majú vyhovieť a pomôcť, tak ako to je v tovarišstve najlepšie možné.
XV.Pretože jedni umierajú a iní sa narodia a na zastávanie pracovného miesta je nevyhnutné sa učiť, nemôže sa prevádzka zaobísť bez učňov. Ak by sa učeň učil počas jedného roka, nie je povinný platiť cechové poplatky, ale jeho majster je za rok dlžný 1 florén.
XVI. Ak by sa niekto nechcel učiť rok, ale chcel by sa s majstrom dohodnúť, aby ho učil za peniaze, tak sa mu to dovoľuje. Keď sa mu podarí dojednať sa s ním výhodne, je to jeho úspech. Majster je povinný dôsledne sa mu venovať a prvé týždne s ním spolu pracovať. Z toho plynie povinnosť zaplatiť do cechu 1 florén. Ak by majster, alebo šteliar, zaučoval svojho syna, je povinný zaplatiť cechu 1 florén.
XVII. Ak by niekto z Bratov na pokyny cechmajstrov nebol k dispozícii, má byť potrestaný pokutou 2 denáre.
XVIII. Uhliari, ktorí sa na Vianoce dohodnú so šteliarom, sú povinní zásobovať ho uhlím až do nasledujúcich Vianoc, a to nielen v zime, ale aj v lete, pričom musia spravodlivo nakladať a voziť uhlie (dodávať nie zuhoľnatené drevo, prach, alebo hrudy, ale kvalitné kusové uhlie, pretože zaň sú platení) tak, aby ani v lete nechýbalo. Kto by sa tak nezachoval, tomu hrozí za trest pokuta 25 denárov a povinnosť zaplatiť cechu 12 denárov, a to za predpokladu, že nepôjde o škodu nad 50 denárov, čo usúdia zainteresovaní.
XIX.Šteliari nemajú kupovať uhlie od iného uhliara, s ktorým sa nezjednali, ak by to bolo potrebné, musia to vopred oznámiť a vyžiadať si súhlas príslušného šteliara. Ak by konali inak, majú byť potrestaní.
XX.Šteliari majú tiež dozerať na cudzích uhliarov. Ak by niekomu iný uhliar priviezol uhlie, musia sa ho opýtať, prečo nedal uhlie svojmu šteliarovi. Je to preto, lebo sa stáva, že niekedy dovezú svojmu šteliarovi nekvalitné uhlie (t. j. so zuhoľnatenými kusmi dreva, prachom alebo hrudami), za čo ich on potrestá, pričom nahnevaný uhliar odvezie uhlie inému šteliarovi. Šteliari sa preto musia dôsledne opýtať iných uhliarov, prečo nedodali uhlie svojmu šteliarovi (tomu, s ktorým sa dojednali). Iní šteliari by nemali od „cudzích“ uhliarov prijímať uhlie, pretože títo dostávajú od svojho šteliara na Vianoce zálohu preto, aby mu dodávali uhlie až do nasledujúcich Vianoc. Ten, kto by sa tak nesprával, nevyhne sa trestu.
XXI.Aby cech a Bratstvo v zmysle spoločného súhlasu tvorili čo najpevnejší zväzok, ktorý by bol každému jednému Bratovi užitočný, bolo spoločne dohodnuté, aby sa raz mesačne schádzali s vyvoleným cechmajstrom, pričom každý musí do obecnej alebo bratskej pokladnice zložiť podporu 2 denáre. Šteliari, v dobe, počas ktorej pracujú, dlhujú za každý týždeň 6 šijnov (?).
XXII. Ak by sa cezpoľní (robotníci, ktorí majú bydlisko inde) nemohli pre iné práce dostaviť sa každý mesiac k cechmajstrovi, alebo medzi Bratov, nemá to byť priestupkom a nebudú potrestaní.
XXIII.Všeobecné zhromaždenie všetkých domácich aj cezpoľných Bratov sa má konať štyrikrát ročne, a to na Vianoce, na Fašiangy, v nedeľu po Veľkej noci a v nedeľu po Turíčnych sviatkoch, kde sa stanoví kto má aký poplatok zaplatiť do bratskej pokladnice, pričom sa povinnosť vzťahuje aj na cezpoľných a súčasne sa vyhodnotí aj jej hospodárenie.
XXIV.Ak by niekto tomuto poriadku odporoval, alebo sa správal svojvoľne, musia ho cechmajstri podľa pánskeho práva obžalovať, pretože toto má plnú moc neposlušných či neporiadnych súdiť a potrestať, ako aj rozhodnúť o ich zotrvaní v úrade alebo inom zamestnaní. Je potrebné im určiť robotu v súlade so záujmami cechu a iba tak môžu potom slobodne pracovať.
XXV.Najmladší dvaja učni, ktorí sa vyučili ako poslední, sú povinní slúžiť cechmajstrom a iným Bratom, a to až dovtedy, kým ich mladší učni nevymenia.
XXVI.Ak by cechmajstri zanedbávali svoje povinnosti, budú obžalovaní pred Jeho milosťou pánom kapitánom, alebo dvornou vrchnosťou ustanovenou Jeho milosťou, za to, že nedávali pozor na ľahostajných, neposlušných a zlých. Posúdeniu a trestu sa tak nevyhnú a podľa miery zavinenia, musia znášať trest.
Pre uchovanie a na potvrdenie dôležitosti tohto predpisu pre Bratstvo, My Július z Herbsteinu atď., najvyšší kapitán na Muráni, sme ho opečiatkovali a vlastnoručne menom podpísali. Hore uvedené zo dňa 9. marca roku 1585
Slavošovský tunel, v ktorom nikdy neprešla železnica, pre ktorú bol budovaný v polovici minulého storočia, sa postupne dostáva do povedomia našej širokej verejnosti nielen na Gemeri, ale aj po celom Slovensku. Pričinila sa o to aj naša webstránka, ktorá o tomto technickom diele priniesla niekoľko zaujímavých príspevkov na rôzne témy. V súvislosti s jeho výstavbou sa doteraz nehovorilo o bansko-technických a geologicko-ložiskových pomeroch. Na túto tému sa podujali napísať odbornú prácu nám dobre známi odborníci RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Dušan Oravec, PhD., ktorých výsledok skúmania práve dnešným príspevkom uvádzame na oboznámenie sa aj širšej verejnosti.
Dňa 25. augusta sa v Železníku (okr. Revúca) konala veľmi príjemná spoločenská udalosť pod názvom POKLADY ŽELEZNÍKA. Organizátor Skryté Poklady Slovenska v spolupráci s obcou Sirk a miestnymi nadšencami chceli aj takýmto spôsobom upriamiť pozornosť na jeden z krásnych kútov Gemera, akým Železník naozaj je. Niekdajšie významé banícke centrum po roku 1965, kedy bola ťažba železnej rudy ukončená, zastalo v čase. Môže sa však stále pochváliť jedinečnou architekúrou banských kolónií, aké tak ľahko na Slovensku nenájdete. Aj preto je Železník od roku 1991 vyhlásenou pamiatkovo zónou. Prechádzka s výkladom po jednotlivých kolóniách bola jednou z hlavných častí celého podujatia. Návštevníci sa mohli oboznámiť s tým, ako baníci bývali, pracovali, či zabávali sa.
Účastníci sa dozvedeli aj o histórii ťažby železnej rudy. Ďalšou zaujímavou časťou bolo návštevníkom ukázať jedinečné banícke kino Stachanov, ktoré premietalo bez prerušenia od roku 1932 až do roku 2001. V kine mohli návštevníci absolvovať zaujímavú prednášku Mgr. Norberta Mogyorósiho z Baníckeho múzea v Rožňave o banských lanovkách v Železníku a prezrieť si zbierku historických fotografií. Pri budove bolo pripravené pohostenie a návštevníci sa mohli ponúknuť vynikajúcim gulášom. Kapela Jazz Duo k večeru dotvorila veľmi príjemnú atmosféru.
Prvou a veríme, že nie poslednou návštevou v Železníku nás poctil aj predseda BBSK Ján Lunter. Predseda združenia SPS Ladislav Bene spolu so starostom obce Sirk Danielom Faklom predstavili županovi svoje predstavy na obnovu a budúce využitie NKP kino Stachanov a rozprávali aj o ďalších možnostiach rozvoja cestovného ruchu v tejto oblasti.
Vďaka patrí všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľali na príprave a realizácii tohto príjemného podujatia. Veríme, že podobné podujatie sa uskutoční aj niekedy v budúcnosti.
V Rožňavskom baníckom spolku „Bratstvo“ sa výbor rozhodol, že členské schôdze v letných mesiacoch sa usporiadajú na významných banských, alebo historických miestach v okrese. Tým by sa spestril program schôdze, kde členovia spolku okrem správy o činnosti si vypočujú aj prednášku o mieste konania schôdze. Tohoročné leto bolo nezvyčajne horúce. Dené teploty niekedy dosahovali až 35 stupňov Celzia. Takéto teploty sú pre starých ľudí neznesiteľné, preto sme s manželkou celé dni vysedávali doma pri otvorených oknách. Máme šťastie, že náš byt je na severovýchodnej strane a slnko nám svieti do okien iba do desiatej hodiny dopoludnia, takže sa natoľko neprehrieval. Každodenné vysedávanie doma už bola nuda. Preto sme sa veľmi potešili, keď sme dostali pozvánku na schôdzu „Baníckeho spolku“, ktorá sa má konať 14.7.2018 pri Slavošovskom tuneli.
Objednaný autobus na tento zájazd bol pristavený na autobusovej stanici o 13-tej hodine. Dostali sme aj inštrukcie, že bude možný aj prechod tunela, preto si máme zobrať so sebou aj teplejšie oblečenie a dobré prenosné svietidlo.
Hoci s obavami, ale sme sa prihlásili s manželkou na tento zájazd. Manželka mala obavy z horúčav, ale som ju presvedčil, že cestu autobusom vydržíme a keď bude veľmi horúco, tak sa ochladíme v tuneli. K autobusu sme prišli včas. Boli už tam niekoľkí členovia spolku, s ktorými sme sa zvítali a usadili v autobuse. Nebola až taká horúčava ako v predošlé dni, lebo od Volovca pofukoval svieži vetrík „severák“. Za malú chvíľu sa autobus zaplnil a pohli sme sa smerom na Štitník.
Moje vedomosti o slavošovskom tuneli boli veľmi povrchné. Vedel som iba to, že v minulosti sa tunel začal raziť, ale sa nedokončil. Nevedel som v ktorom čase sa razil, za akým účelom, ani príčinu prečo sa nedokončil. Matne som si spomínal na jednú správu v novinách, že pre veľmi dobrú akustiku v tuneli sa tam konalo vystúpenie nejakého hudobného orchestra.
Cesta ubehla rýchlo. V Štítniku sme zabočili doprava a po chvíli som zazrel pri ceste tabuľu obce Slavošovce. Bol som trochu prekvapený, keď autobus nepokračoval do obce, ale zabočil vľavo. Prešli sme železničné koľajnice a začali stúpať po dosť úzkej prašnej ceste hore strmým kopcom. Motor autobusu srdnato vrčal, zmáhajúc strmé stúpanie a ostré zákruty. Išiel pomaly a cesta sa mi zdala nekonečná. Potešil som sa, keď sme došli na starú rozsiahlu haldu, ktorej koruna bola upravená na rovnú plochu. Potešil som sa, že sme už v cieli našej cesty. Mýlil som sa. Autobus prešiel rýchlo rovinkou a opäť začal stúpať do kopca. Konečne sa nám začali ukazovať prístrešky pre turistov, urobené na kmeňoch štyroch zrezaných stromov, stoly s lavičkami, detské hojdačky a preliezky. Všetko bolo urobené z lúpaného smrekového dreva. Pri ceste sme videli aj pekné drevené sochy vyrezané do kmeňov zrezaných stromov, ktoré stáli na svojom koreni.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Je to „Lunapark“, urobený ľuďmi, ktorí milujú prírodu. Na jeho postavenie použili iba prírodné materiály, ktoré im poskytli okolité lesy. Drevo a kameň. Všetko urobili dobrovoľníci lesáci, drevorezbári a obyvatelia Slavošoviec.
Autobus zastal na mieste, kde boli zhotovené dlhé lavičky z hrubých smrekových kmeňov, ktoré na vrchu boli po celej dĺžke zrezané, čím bola vytvorená rovná plocha na sedenie. V miernom kopčeku boli uložené v troch radoch nad sebou, čiže vytvorili taký malý amfiteáter. Tam sme sa všetci usadili. Oproti bol pekný prístrešok, v ktorom boli dva dlhé stoly s drevenými lavičkami po obidvoch stranách stola. Na spodnej strane prístrešku bolo ohnisko na varenie a opekanie. Pri jednom stole boli asi štyria „výborníci“, ktorí svedomite pracovali, lebo pripravovali pre prítomných občerstvenie.
Predseda spolku Ing. Dušan Oravec schôdzu otvoril. Po prečítaní správy o činnosti Baníckeho spolku požiadal RNDr. Ondreja Rozložníka, aby nám predniesol pripravenú prednášku o Slavošovskom tuneli.
Image may be NSFW. Clik here to view.Po ukončení prednášky bol naplánovaný peší prechod Slavošovským tunelom. Tí z účastníkov, ktorí mali záujem prezrieť si tunel, sa začali pripravovať na cestu. Obliekali si teplé ošatenie a niektorí si obuli aj pevnejšie topánky. My s manželkou sme neplánovali prejsť celý tunel, nakoľko v našom veku už potrebujeme oporu pri chôdzi, preto sme si naplánovali prezrieť si tunel asi do dĺžky 150 metrov. Boli sme zvedaví na kameninovú výstuž z kresaných kvádrov.
Vyústenie tunela sa nachádzalo asi štyri metre pod úrovňou cesty. Začali sme zostupovať po drevených schodoch. Ovanul nás chladný vzduch z tunela. Začiatok dlažby tunela bol znečistený skalami, štrkom a pieskom, nanesených vodou z povrchu a zo stropu kvapkala voda, presakujúca z potoka. Po malej chvíli sme už kráčali po čistej betónovej dlažbe. Pri svetle baterky sme si prezerali kameninovú výstuž klenby a bokov tunela. Bol som až prekvapený, že výstuž tunela, 70 rokov od jej zhotovenia, vyzerala akoby bola urobená iba v dnešných časoch. Betónová podlaha nemala ani najmenšiu trhlinku. Je to skvelá ukážka kvalitnej tunelárskej práce.
Medzitým nás všetci mladí účastníci prehliadky tunela predbehli, takže sme s manželkou ostali sami. Bol som rád, že som jej mohol priblížiť prostredie podobné ako v bani, kde som po celý môj aktívny život pracoval. Vysvetlil som jej postup pri razení tunela a spôsob zakladanie kamenných kvádrov do drevenej šablóny. Tak vznikla ukážková pevná kamenná výstuž tunela. Po obhliadke sme sa začalipomaly vracať späť na povrch.
Keď sme vystupovali po drevených schodoch, zacítili sme vôňu grilovaných špekáčikov, ktoré pripravovali poverení členovia na veľkom rošte nad žiariacimi uhlíkmi veľkej pahreby. Iba čo sme došli k prístrešku, už nám Ing. Bahňák priniesol na papierových táckach špekáčiky s horčicou a s čerstvým chlebom. Nebolo potrebné nás núkať, lebo vôňa špekáčikov nám vyvolala chuť do jedla. S chuťou sme celú porciu zjedli. Cítili sme sa veľmi dobre. Aj počasie bolo vynikajúce. Vyššia poloha, okolité lesy a svieži vetrík bol pre nás príjemným oživením, po dňoch horúčav strávených doma v byte.
Neďaleko ohniska som zbadal Dr. Milana Sajenka v rozhovore s nejakým chlapom v lesáckej uniforme. Členovia výboru sa o Dr. Sajenkovi vyjadrovali, že napriek vysokému veku má veľmi dobrú pamäť. Počas veľa rokov vedie kroniku Slavošoviec. Napadlo mi, že sa ho opýtam na tragickú udalosť z čias SNP, keď pri výbuchu v tamojšej papierni zahynuli moji dvaja bratranci Belákovci z Rožňavského Bystrého.
Vyčkal som vhodnú chvíľu. Keď sa lesák rozlúčil a odišiel, pristúpil som k nemu a opýtal som sa, čo vie o tejto tragickej udalosti z roku 1944. Vtedy pri výbuchu v papierni zahynuli moji dvaja bratranci. Opýtal sa na ich mená. Boli to Pavol a Janko Belák z Rožňavského Bystrého, odpovedal som. Vedel o nich aj o ostatných, ktorí tam zahynuli, alebo boli zranení. Povedal, že v tom čase mal dvanásť rokov. Bývali s rodičmi oproti budove, kde došlo k výbuchu. Všetky tie okolnosti má zdokumentované doma. Medzitým došlo auto, ktoré ho malo odviezť domov. Ospravedlnil sa, že sa musí ponáhľať na zasadanie obecnej rady, ale aby som ho niekedy navštívil, že mi všetko vysvetlí aj ukáže fotografie z tunela aj z tej tragédie. Pred odchodom mi dal číslo MT, aby sme sa mohli dohovoriť na stretnutí, lebo často odchádza z domu za povinnosťami, ktoré má v Obecnom úrade.
Image may be NSFW. Clik here to view.Postupne sa vracali ostatní z prechodu tunela. Každému dobre padlo pripravené občerstvenie aj s pivom. Po takej hodinke sme všetci v dobrej nálade nastúpili do autobusu a s veselým spevom baníckych a ľudových piesní sme sa vrátili domov. Každý mal z toho zájazdu príjemný zážitok.
Po príchode domov mi začala v hlave vŕtať myšlienka o slavošovskej tragédii a nevedel som sa toho zbaviť. Vedel som o tom len to, čo nám rozprávala naša mamka. Keď sme sa nasťahovali do Rožňavského Bystrého mamka nám zakázala sa na túto udalosť vypytovať tety Margity Belákovej, aby sme jej nepripomínali túto ťažkú životnú stratu jej dvoch synov
Rozhodol som sa, že vyhľadám pravdivé informácie o tejto tragédii, lebo v rodinnej kronike, ktorú spracoval môj nebohý brat Miroslav, je to opísané ináč ako nám rozprávala mamka a ináč to opisovali niektorí občania z Rožňavského Bystrého. Preto som sa zameral na zdokumentovanie života rodiny Jána Beláka od jej vzniku, počas trvania, až po veľmi smutné a tragické udalosti, ktoré túto rodinu postihli.
Asi týždeň po zájazde som sa dohodol s Dr. Milanom Sajenkom, že ho navštívim. Spolu s manželkou sme išli autom do Slavošoviec a vyhľadali dom, kde býval. Posadili sme sa v tieni košatej čerešne na dvore. Pán Dr. Sajenko nám pripravil dobrú kávu a doniesol albumy s fotkami z tunela aj z budovy „Brána“ po výbuchu. Porozprával nám ako on prežil výbuch. Bývali v budove oproti budove „Brána“. Ako dvanásťročný chlapec sedel pri okne, kde mu mamka doniesla večeru. Pri výbuchu tlaková vlna rozbila okno, zhodila ho zo stoličky a črepiny zo skla mu poranili líce. Následky mu ostali na celý život, lebo na ucho obrátené k výbuchu slabo počuje. Potom mi daroval brožúrku, v ktorej opísal dej pri výbuchu k 70-temu výročiu tejto tragickej udalosti v Slavošovciach.
Rozmýšľal som, kde začať pátrať po pravdivých informáciách o tých tragických udalostiach, ktoré sa udiali v rodine Jána Beláka v časoch SNP. Potomkovia tejto rodiny sú Mgr. Magda Krejzlová-Kalická a jej brat Ing. Igor Kalický. Niečo som si pamätal z rozprávania tety Margity z čias, keď sme bývali v Rožňavskom Bystrom, ale najpravdivejšie informácie mi poskytla dcéra mojej sesternice Ducky Kalickej, pani Magda Krejzlová. Preto som sa rozhodol napísať tento príbeh ako „Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého“.
V utorok 25. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“, ktorá prostredníctvom zbierkových predmetov, fotografií a archívnych materiálov predstaví bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Výstava potrvá do 28. februára 2019. Počiatky baníctva v Gemeri-Malohonte, na základe výsledkov archeologických výskumov, pravdepodobne siahajú do obdobia mladšej doby bronzovej. V 13. storočí sa stredobodom baníckej činnosti stal Sinec, z útrob ktorého sa dobývali ťažké kovy. V tom čase bola strediskom baníckej činnosti Rimavská Baňa
a od polovice 16. storočia mesto Tisovec. V okolitých baniach sa ťažilo zlato, striebro, meď a najmä železo. Ťažilo sa na území Kokavy nad Rimavicou, Klenovca, Hnúšte, Rimavského Brezova. Iniciátormi ťažby železnej rudy v regióne boli Kubíniovci z Hnúšte, rodina Malvieuxová z Rimavského Brezova a gróf Anton Forgáč.
Začiatkom 19. storočia sa na Slovensku začalo s dobývaním mastenca. Nestorstvo mastencového baníctva v Gemeri-Malohonte sa pripisuje Ing. Vojtechovi Rástockému (1885 – 1966) z Hnúšte, ktorý od roku 1930 úspešne objavoval jednu mastencovú lokalitu za druhou. V roku 1871 bol na Slovensku prvýkrát objavený magnezit, počas výstavby železničnej trate Jesenské – Tisovec, v priestore vápencového lomu s názvom Mútnik. Následne v roku 1900 bola zahájená výstavba továrne na výrobu magnezitových tehál v lokalite Mútnik – Hnúšťa a v Hačave vznikla najmodernejšia magnezitová továreň v Rakúsko-Uhorsku.
Bohaté ložiská kvalitných rúd, hojnosť lesov a dostatok vodnej energie podmienili výrobu železa v Gemeri-Malohonte, čím sa zaradil k najvýznamnejším výrobcom surového železa a liatiny v Uhorsku. Už začiatkom 40. rokov 14. storočia sa v dolinách Slovenského rudohoria začali objavovať prvé vyššie taviace pece šachtového typu – tzv. slovenské pece. K rozvoju železiarstva na Slovensku od 16. storočia prispeli okrem baníctva aj vojenské potreby vyvolané tureckou expanziou a neskôr stavovskými povstaniami v Uhorsku. V roku 1695 bola v Tisovci založená železiarska huta a hámor, v ktorej sa odlievali delové gule pre potreby stavovského povstania Františka II. Rákocziho. Začiatkom 19. storočia boli založené prvé akciové spoločnosti. Vývoj železiarstva v Gemeri-Malohonte od roku 1852 značne ovplyvnila Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť so sídlom v Rimavskom Brezove. V roku 1881 sa spoločnosť spojila so šalgótarjánskymi uhoľnými baňami a rafinériami a vznikla Rimamuránsko-šalgotarjánsku železiarsku účastinnú spoločnosť, ktorá v roku 1883 začala stavať na svoju dobu moderný vysokopecný závod v Likieri s prvou koksovou vysokou pecou na Slovensku.
Návštevník výstavy sa detailne zoznámi so železiarňami v Likieri - Hnúšťa a v Tisovci, s minulosťou a súčasťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné, s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete. Návštevníci, okrem histórie baníctva a železiarstva v regióne, spoznajú prostredníctvom trojrozmerných predmetov a inštalácií samotnú prácu baníkov - pracovné postupy, náradie, bezpečnosť pri práci a odev. Výstava bude doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín. Výstava sa zameria nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch. Pripravené sú rôzne hravé aktivity a komentované prehliadky výstavy s jej autorkami.
Koncom minulého roku 2018 si Dobšinské banícke združenie slávnostne pripomenulo 335. výročie založenia spolku, čo je ojedinelá udalosť nielen na Slovensku, ale i v celej Európe. Svoje historické i súčasné aktivity vykonáva vo veľmi dobrej a podpornej spolupráci so samosprávou mesta, ako i so spoločnosťou Mestské lesy Dobšiná. Nemalou mierou sa svojou činnosťou podieľa na dodržiavaní v minulosti prijatých pravidiel a tradícií, najmä Turíčnych sviatkov, dôstojných pohrebov baníkov a iných baníckych tradícií. Má svoj „Banícky dom“ na Zimnej ulici, s bohatou zbierkou dokumentácie histórie baníctva Dobšinej. Do bezplatného prenájmu ho poskytla evanjelická farnosť Dobšinej. Baníci dom udržujú a v prípade potreby aj opravujú. Členom bratstva môže byť každý obyvateľ Dobšinej, aj keď nie je baník a členom sa môže stať i žena.
Image may be NSFW. Clik here to view.Príjmanie do baníckeho stavu sa vykonáva pokľaknutím a prehnutím prijímaného cez tradičnú „Brüderladu“. Prijímaný dostane, k tomu účelu vyhotovenou drevenou a baníckymi kladivami ozdobenou „lopatkou“, tri údery na zadok. Zástupca združenia – prijímateľ, prevažne Brudervater vyslovuje pritom tradičnú formulu: "V mene Otca i Syna (dva údery) i Ducha svätého, amen!" (tretí úder), nemecky: "Gott Vater, Gott Sohn, Gott Heiliger Geist!". Povinnosťou príjmaného je poďakovať sa a prispieť do Bratskej pokladnice. Keď tak neurobí, ceremoniál sa i s údermi väčšej sily a ešte inými sankciami zopakuje.
Úvodná a záverečná strana žiadosti o založenie baníckeho spolku z roku 1683
Vtedajšie okolnosti vzniku bratského spolku, ako aj dôvody a jeho opodstatnenie, najlepšie vyplýva z úvodu časti zakladajúceho dokumentu, ktorého preklad v ďalšom uvádzame. Je potrebné poznamenať, že v nasledujúcom slovenskom texte sú úmyselne používané niektoré archaické výrazy, ako aj slovosled, a to v snahe dodržať aspoň z časti jeho historický charakter. Image may be NSFW. Clik here to view.
My, sudcovia, banskí majstri a rada váženého banského mesta Topschau (Dobšiná), ležiaceho v hornom Uhorsku, v Gemerskej župe, oznamujeme a dávame na vedomie každému koho sa to týka, že pred náš cnostný Mestský súd úctivo predstúpilo niekoľko starších baníkov a hámorníkov, a to menovite H. Andreas Stempel, Michael Klein, Jacobus Klausmann a Blasius Hanko a takto predniesli dôvod svojho príchodu: “Boh ako Pán nášho slávneho baníckeho mesta dal vznik nielen požehnaným horám, obchodu so železom, ale aj domácim baníkom a hámorníkom, ktorí sa zo dňa na deň rozmnožujú. To množstvo mladých banských a hámorných robotníkov potrebuje ale aj určité nariadenia, pretože sa často stane, že si povyrazia, oddajú sa lenivosti a nedbanlivosti tak, že ich samopašnosť nemôžu trpieť ani páni obchodníci, a tým menej ostatní robotníci. Niet teda iného lepšieho spôsobu na udržanie úzkostlivej a dobrej výchovy tejto mladej bezočivej mládeže, spolu s niekoľkými staršími, ako svedomité dodržiavanie nariadení. Preto vyššie menované osoby, v mene ostatných, banských a železiarenských robotníkov s hlbokou pokorou a slušnosťou, ako sa to patrí, poprosili, aby Image may be NSFW. Clik here to view.im múdry Mestský súd čestné bratské združenie pod názvom “Bratstvo“ (Brüderschaft) založiť doprial, poriadok a usmernenie písomne predpísať umožnil, podľa ktorého by každý, od najstaršieho po najmladšieho, si zariadil svoj život. Ak našu žiadosť nadchádzajúce zasadnutie mestskej rady uzná za dobrú a spravodlivú, sme si vedomí, že ústami kráľovského proroka Dávida nám Duch Boží, nielen jeden ľúbezný, ale aj charakterný, ucelený Bratský spolok (Brüderschaft) schváli a to slovami: “Pozri sa aké je pekné a milé, keď bratia svorne spolunažívajú a keď sa dobrým poriadkom riadia krajiny, mestá a ľudia. Keď im tieto chýbajú, vyjdú navnivoč a je lepšie potom sa oprieť o písmo sväté ako o ľudské. Preto my, nositelia úradných povinností hore menovaných baníkov a hámorníkov, máme povinnosť nebrániť tomuto úmyslu, ale tento ešte dôslednejšie podporiť. Udeľujeme teda spomenutým baníckym a hámorníckým ľuďom, podľa plného práva, moci a slobody nášho úradu, nielen zriadenie cnostného spolku “Bratstvo”, ale si aj cechmajstra ročne zvoliť, ako aj banícky znak, “želiezko a kladivo“ (Schläger und Eisen), vo svojom Bratstve, ako znak slobody používať, tak ako to bolo nášmu váženému banskému mestu Dobšiná (Topschau), v roku 1326, z dobrotivej kráľovskej milosti, od vtedajšieho kráľa Karola (Carola) dané a až do dnes využívané, čo je viac, ako štyri a polstoročia. Popri tom sme im, so súhlasom a uznaním pánov majiteľov baní a hámrov, predpísali niektoré nariadenia, aby sa všetci, ktorí sa do váženého Bratstva prihlásili, sa v ňom ako v zrkadle vidieť mohli a čo by im špatné a protivné bolo, čo Bohu a človeku protivné je, všetko zo seba zotreli a všetky cnosti si osvojili. Chceme, aby všetky nariadenia, vo všetkých bodoch, podľa rozumu a písma, ako sú predpísané, nezmenené a nefalšované, dodržali. Nech ich každý brat Bratstva správne praktizuje. Všetkých, ktorí opovrhujú týmto poriadkom, alebo sa mu vysmievajú, mestská rada potrestá. Priestupky proti jednotlivým ustanoveniam bude posudzovať a trestať Bratstvo. Prijatý poriadok sa má v nasledovnej forme chápať. Celý poriadok „Bratstva“ má okrem úvodu a záverečnej časti 31 ustanovení, v ktorých sú zakotvené jednotlivé nariadenia. Poriadok podpísali: Daniel Stempel - Judex, Andreas Lux - Image may be NSFW. Clik here to view.Pergmeister a Johannes Antoni - Alster.
Ako príklad dodržiavania prijatého poriadku z roku 1683 uvádzame oslavu baníctva v Dobšinej počas Turíčnych sviatkov. Turíčne sviatky boli a i sú najväčšou udalosťou roka v baníckom meste Dobšiná, ale sú už i stovky rokov spájané s oslavou ťažkej baníckej práce. Banícka oslava sviatkov súvisí so založením Baníckeho združenia - Bruderschaft, ktoré bolo založené prijatím ustanovenia mestskej rady Dobšinej, ktorá 21. septembra 1683 schválila „Poriadok pre prevádzku baní a hámrov“. V tomto poriadku sa v ustanovení číslo dva nabádalo i k prejavom pobožnosti, k účasti na bohoslužbách, k prijímaniu oltárnej sviatosti. V nich sa uvádza, že každý baník, hutník a uhliar je povinný na veľké sviatky, a teda i na Turíce poskytnúť podľa svojich možností primeranú sumu na oferu. Tu treba hľadať myšlienku spojenia týchto kresťanských sviatkov v Dobšinej i s oslavou baníckeho stavu a baníckej práce. Tento kresťanský sviatok je i sviatkom všetkých, ktorí pracovali a pracujú v banskej činnosti. Účasťou na bohoslužbách v kresťanskom duchu a na následnej oslave sa vzdáva úcta baníkom a ich nebezpečnej a ťažkej práci. Po roku 1945, v čase, keď tu ešte banská činnosť pretrvávala, sa oslavy konali 9. septembra, známeho ako „Deň baníkov“.
Image may be NSFW. Clik here to view. Turíce v roku 1936
Image may be NSFW. Clik here to view.
Turíce v 20. storočí
Image may be NSFW. Clik here to view. Na Námestí baníkov - Turíce 2010
Image may be NSFW. Clik here to view.
Bohoslužba v katolíckom kostole, Turíce 2010 * Bohoslužba v ev. a. v. kostole, Turíce 2009
Image may be NSFW. Clik here to view.
Turíce 2010
Image may be NSFW. Clik here to view.
Turíce 2017
Image may be NSFW. Clik here to view.
História baníckeho spolku bola v roku 2013 spracovaná v knižnom vydaní. Záujemci si ju môžu zakúpiť resp. objednať na adrese: Turistické informačné centrum Dobšiná
Mnohí už počuli, mnohí ešte nie, že Železník pri Revúcej bol v minulosti významnou banskou lokalitou bohatou predovšetkým na železnú rudu. Od ukončenia ťažby uplynulo viac ako 50 rokov. Ako svedkovia zašlej slávy tu ostali jedinečné robotnícke kolónie, či už priamo v Železníku alebo v blízkej Rákošskej Bani. Mnohé stavby ohlodal zub času, niektoré domáci prerobili na nepoznanie. Hoci lokalita v Železníku je od roku 1991 vyhlásená za pamiatkovú zónu, mnohým objektom to nijako nepomáha. Duch povestného Železníka tu však stále zostal a umocňuje ho aj krásna okolitá príroda.
Jeden z pokladov Železníka, ktoré stoja za povšimnutie, je aj banícka kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je tak trochu stratená v húštine popri hlavnej ceste zo Sirka do Turčoka.
"Už v roku 2017 sme si všimli, že kaplnka je zanedbaná a okolie zarastené. Keď sme sa tu ocitli prvýkrát, ani nebolo zrejmé, že sme na tom istom mieste ako sme niekedy videli na starej fotografii, kde je kaplnka zachytená v období rozmachu baníctva v Železníku" - hovorí predseda občianskeho združenia Skryté Poklady Slovenska, Ladislav Bene.
"Dlhšie sme zvažovali ako kaplnke pomôcť. Na jar tohto roku sme skúsili šťastie v hlasovacej súťaži Raiffeisen banky Gesto pre mesto a podarilo sa. Úspešní sme boli najmä vďaka zanieteným ľuďom z okolia, z Revúcej a vďaka našim fanúšikom na sociálnych sieťach. Získali sme finančnú podporu 1000 € na skrášlenie kaplnky a jej okolia. Počas dvoch brigád a vďaka dobrovoľníkom sme celé okolie vyčistili. Už 13. júla budeme pokračovať ďalšou brigádou, aby bolo možné osadiť nové lavičky, vysypať kamienkový podklad a opraviť fasádu kaplnky. Pokiaľ sa všetko podarí, kaplnka bude znova “prebudená k životu” 25. augusta 2019 o 11-tej hodine, kedy by sa tu mala slúžiť Svätá omša" – dopĺňa Ladislav Bene.
Samotná stavba pôvodne ani neslúžila ako kaplnka, ale ako sklad trhavín pre potreby banských prác. Sklad bol prestavaný na kaplnku až neskôr, aby baníci mali kde vykonávať pobožnosti pred fáraním do bane. Hovorí sa, že za touto myšlienkou bol jeden z členov vedenia baní v Železníku, keď mu zomrelo dieťa a nebolo kde vykonať pobožnosť. Kaplnka dnes patrí pod správu farského úradu v neďalekej obci Rákoš.
“Budeme len radi ak sa v budúcnosti kaplnka znova stane miestom pre oddych a modlitbu miestnych obyvateľov, ale aj príjemnou zastávkou pre turistov” – dodáva predseda OZ. Pomôcť kaplnke je stále možné, či už finančne alebo svojou prácou počas brigád na jej obnovu. Viac informácií sa dá získať na webovej adrese: pokladyslovenska.sk/zeleznik alebo na facebookovej stránke združenia: fb.com/pokladyslovenska
Geologická stavba Geologická stavba okolia Betliara je podobná ako v celom Spišsko-gemerskom rudohorí. Tvorí súčasť Gemerika ako tektonickej jednotky Západných Karpát. Táto jednotka je situovaná vo Volovských vrchoch (Spišsko-gemerské rudohorie) a na stavbe územia tohto geomorfologického celku sa podieľa najväčšou mierou. Zložená je z hornín, ktoré vznikli v období prvohôr (paleozoikum) – vekove pred 570 až 290 miliónmi rokov. Tieto horniny sú vulkanického, alebo sedimentárneho pôvodu a sú zaraďované do tzv. gelnickej a rakoveckej skupiny. Vekove patria do kambria až spodného devónu prvohôr.
Z hornín okolia Betliara treba hlavne uviesť horniny, ktoré vznikli počas vulkanickej činnosti a sú označované ako porfyroidy (vulkanické metaryolity), metaryolitové tufy a tufity a potom sedimentárne horniny – pieskovce, kremenné droby, sericitické fylity, sericiticko-grafitické fylity, lydity (nachádzajú sa v okolí vrchu Turecká, Straková a v smere na vrch Volovec) a v nepatrnom množstve vápence (ložisko mangánu na pravej strane rieky Slaná). Všetky tieto horniny podľahli počas viacerých horotvorných procesov, za vysokých teplôt a tlaku, rôznym stupňom premien – metamorfóze.
Okolie Betliara je geologicky veľmi zaujímavé aj výskytom gemeridného porfyrického granitu, ktorý tu vystupuje z podložia až na povrch, a to v lesnej obore pri potoku vtekajúcom do parku kaštieľa Andrássyovcov. Jeho vek bol určený na cca 275 miliónov rokov, čo geologicky zodpovedá koncu prvohôr – permu. Granit je známy i tým, že v ňom možno nájsť pekné zhluky čierneho minerálu – turmalínu (odroda skoryl), tvoriaceho v granite tzv. turmalínové slnká. Veľká časť katastra obce je pokrytá sedimentmi kvartéru zo zvetraných hornín. Okolie meandrujúcej rieky Slaná a Betliarskeho potoka je pokryté niekoľkometrovou vrstvou aluviálnych náplavov z hornín ich povodia. Image may be NSFW. Clik here to view.
Geologicko-prieskumná a banská činnosť v okolí obce Betliar
Širšie okolie Betliara, najmä oblasť Rožňavy, je známe výskytom nerastov, ktorých vyhľadávanie a ich následné zužitkovanie boli predmetom záujmov pravdepodobne už za čias Keltov, ktorí sa sústreďovali na hľadanie rúd s obsahom zlata, striebra a medi. Neskôr boli v okolí vyhľadávané, a v menšej miere i ťažené (najmä v 18. a 19. storočí) nerastné suroviny, a to na ložiskách uvedených v ďalšom. Taktiež v okolí Betliara sa o vyhľadávanie nerastných surovín (najmä tých, ktoré obsahovali vzácne kovy, hlavne zlato a striebro) snažili jednotlivci, ktorí podnikali s baníckou činnosťou.
Záujemcom bolo, na základe žiadosti, banskými úradmi pridelené územie – banské pole, ktoré bolo ohraničené tzv. banskými kameňmi.
Image may be NSFW. Clik here to view.Tieto možno nájsť ešte aj dnes na hraniciach niektorých banských polí. Takýto jedinečný hraničný kameň (v tomto prípade zo železa) sa napríklad našiel i v katastri obce Pača, osadený v roku 1873 a označený iniciálkami „Gr. A. D.“ (gróf Andrássy Dionýz). Z okolia Betliara sa zatiaľ takýto kameň nenašiel. V prípade nájdenia možného budúceho bohatého ložiska, držitelia banského poľa ho predávali bohatším spoločnostiam, ktoré mali dostatok potrebných financií. Zlato a striebro bolo v mikroskopickej forme viazané na žilný kremeň (výskyt Janova dolina) alebo na minerál antimonit (Straková). Až neskôr sa začali ťažiť nerasty, v ktorých hlavným kovom bolo železo.
V okolí Betliara sa banskými prácami najprv vyhľadávalo zrudnenie, tak ako v celom Spišsko-gemerskom rudohorí, tzv. „pingami“, ktoré boli hĺbené až do hĺbky okolo 10 m. Nájdeme ich vo forme oválnych jám na svahu Tureckej alebo i v pokračovaní ložiska Betliar-Straková. Po nájdení perspektívnej rudnej žily, bola táto overovaná banskými prácami – tzv. kresanicami, razených spočiatku ručne, t. j. želiezkom a kladivkom. Takéto banské dielo – kresanica sa nachádza aj na ložisku mangánu pri Betliari. Používanie oboch týchto nástrojov pri razení kresanice bolo nasledovné: Baník udieral kladivkom, ktoré držal v pravej ruke, na želiezko a takto odsekával na čelbe banského diela kusy horniny. Spôsob a technika záviseli od pevnosti, bridličnatosti a porušenia horniny v konkrétnej bani. Bola to mimoriadne namáhavá práca vykonávaná pri slabom osvetlení, nedostatku vzduchu, vo vlhkom prostredí a s denným postupom niekoľko desiatok cm. Rudu a horninu musel baník vynášať z bane tak, že ju naložil dreveným korýtkom, alebo plechovým „brotwanom“ do dreveného banského vozíka – nazvaného „hunt“. Tento vozík ťahal z bane von ručne, po drevených doskách, ktoré boli spájané medzi sebou bez použitia klincov. Až neskôr razil banské chodby pomocou trhaviny (pušný prach), ktorá bola po prvýkrát na svete použitá v Banskej Štiavnici v roku 1627.
Po druhej svetovej vojne boli v okolí Betliara pracovníkmi Geologického ústavu Dionýza Štúra, Bratislava realizované rôzne geologické, geofyzikálne a geochemické práce. Uvedená štátna organizácia má aj dnes v Betliari jeden zo skladov hmotnej dokumentácie, v ktorom sú uschovávané dokumentačné vzorky z banských, ale najmä vrtných prác z celého východného Slovenska. V 60-tych rokoch 20. storočia vykonával geologicko-prieskumné práce vrtmi a banskými prácami Východoslovenský prieskum, n. p. a potom v 80-tych rokoch Geologický prieskum, n. p. Spišská Nová Ves, závod Rožňava, ktorý bol zameraný na nerastné suroviny s obsahom kovov (antimón a zlato) rudného žilného ťahu Betliar-Straková.
Na svahoch Strakovej sa overovala aj surovina, vhodná pre stavby a úložiská, kde sa používajú rádioaktívne látky, tzv. turmalínovce. Ich prímes do stavebných zmesí zabraňuje úniku žiarenia do okolia. Výsledky boli spracované a vyhodnotené v záverečnej správe roku 1996 (riešiteľ J. Kilík).
Ložisko mangánovej rudy
Výskyt sa nachádza cca 1 km na JJZ od Betliara na severovýchodnom úpätí vrchu Turecká, a to na pravej strane rieky Slaná v banskom poli Tomáš a Július. Známy je už od polovice minulého storočia (Hauer a Foetterle 1855, Maderspach 1875 a i). V grafitických fylitoch s polohami lyditov sa nachádzajú malé šošovky čiastočne ankeritizovaného vápenca a v nadloží dve polohy mangánovej rudy orientované v smere V – Z a sklonom 500 na J. Mocnosť spodnej šošovky je 0,5-1 m a vyššej 1-2 m. Šošovky oddeľuje asi 10 m mocná poloha tmavej bridlice. Smerná dĺžka Mn zrudnenia sa odhaduje na 100 m, ale Maderspach (1880) uvádza, že ju staré pingy (povrchové kutačky) sledovali v dĺžke až 2000 m. Rudné polohy tvoril najmä minerál rodonit a vápenec s prímesou rodochrositu, magnetitu, pyritu a chalkopyritu, pri povrchu vo forme minerálov: goethit a oxidov Mn. Ložisko bolo sledované štôlňami a v malom rozsahu sa tu okolo roku 1900 i ťažilo. Poslednými ťažiarmi bola rodina Šarkányovcov.
V roku 1909 ho skúmala Rimamuránsko-šalgotariánska spoločnosť, ale bez pozitívneho výsledku. Priemerná kvalita ťaženej rudy bola v prvej polohe 13,4 % Mn a 14% Fe a v druhej 24,8% Mn a 8,1% Fe. Zrudnenie, vzmáhaním jednej zo štôlní, preverovali v roku 1951 Gemerské železorudné bane, n. p. závod Rožňava. Podobné ložisko väčšieho rozsahu sa nachádza severne od obce Čučma pri Rožňave, v ktorom je vo veľkej miere zastúpený ružový minerál (polodrahokam) – rodonit.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Pri prieskume tohto ložiska, ktorého sa zúčastnili v roku 2014 M. Gargulák, O. Bachňák, O. Rozložník a následne J. Kilík a M. Hlivák, sa podarilo vojsť do jedného banského diela, a tým získať prvé zaujímavé údaje o ložisku.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Banské dielo na ložisku mangánu (foto J. Kilík)
Ložisko antimónovej rudy Betliar-Straková
Ide o menšie ložisko antimonitu, ktoré sa nachádza cca 1900 m SZ od betliarskeho kaštieľa, a to na svahu známom ako Straková, kde boli udelené banské polia Rudolf a Štefan. Zrudnenie vystupuje v porfyroidoch gelnickej skupiny. Smerom na SV pokračuje zrudnená tektonická línia indíciami zrudnenia v okolí povrchového výskytu betliarskeho granitu s možným pokračovaním až do oblasti hlavného hrebeňa Spišsko-gemerského rudohoria. Zrudnenie bolo v minulosti overované štôlňou Potôčik zo strany obce Gemerská Poloma. Vlastná akumulácia antimonitového zrudnenia v časti Straková bola overovaná okolo roku 1918 banskými prácami, a to štôlňami: Západnou, Hornou a Spodnou, s hĺbkovým dosahom prác cca 100 m. Následne v rokoch 1952 – 1954 realizoval prieskumné a vzmáhacie práce Východoslovenský prieskum, n. p. Vypočítané boli zásoby v množstve cca 29 000 ton, s kvalitou Sb 1,61 %.
Na podklade výskumných prác Geologického ústavu Dionýza Štúra Bratislava (Pecho 1980) boli situované Geologickým prieskumom, n. p. Spišská Nová Ves, závod Rožňava nové banské práce približne na úrovni Spodnej štôlne. Vyrazená bola štôlňa Soňa, ktorá overovala rudonosnú líniu smerom na JZ a SV. Vypočítaných bolo 23 000 ton zásob Sb rúd o obsahu 3,1 % Sb, 0,64 g/t Au a 2,16 g/t Ag. Smerom pod kopec Herichová bol vyrazený prieskumný prekop, a to z dôvodu, že tu geofyzikálne merania indikovali možné antimónové zrudnenie. Overené boli niekoľko metrov hrubé polohy s vysokým obsahom pyritu. Celkový rozsah banských prác bol asi 2 500 m. Východné pokračovanie zrudnenia sa overovalo i 600 m hlbokým vrtom BS-1, ale bez pozitívnych výsledkov.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Úprava železných rúd, hutníctvo a železiarstvo
V bezprostrednom okolí Betliara nie sú známe ložiská železných rúd reprezentované kremeň-sideritovými žilami s obsahom Fe viac ako 33 %. Tieto hydrotermálne žily, ktoré mali hĺbkový dosah až 700 m pod povrch, sa nachádzali v okolí vrchu Turecká, JZ od Betliara. Niektoré banské polia, v ktorých sa nachádzali tieto kremeň-sideritové žily, vlastnila rodina Andrášiovcov. Táto rodina bola v baníctve veľmi aktívna a do ťažby a objektov úpravy týchto rúd vynakladala veľké investície. Dokladom toho je i betliarska Nižná Maša, do ktorej sa tieto rudy z oblasti Tureckej dopravovali, upravovali a v železiarni spracovali.
Členovia tejto rodiny mali nemalú zásluhu na overovaní ložísk nerastných surovín, na ich ťažbu a následnú úpravu a hutnícke spracovanie získaných kovov, hlavne medi a železa v údolí rieky Slaná až po Dobšinú, v okolí Rožňavy, Pače a Drnavy. Stručne sa zmienim len o ich aktivitách v Betliari. Podľa archívnych údajov uložených v Kaštieli Betliar je v súpise ich majetku v Betliari zo dňa 6.11.1838 uvedená jedna vysoká pec, tri vykúvacie hámre (frischfeuer Hammer) a jeden valcovací hámor. Najmä gróf Leopold Andrássy, ktorý bol v obore baníctva veľmi znalý, sa zaslúžil o vybudovanie vysokej pece už v roku 1781. Nasledoval ho gróf Emanuel Andrássy, ktorý sa zaslúžil o navrátenie ich železiarne v Betliari v roku 1878. Zásluhou grófa Gejzu Andrássyho bolo založené „Riaditeľstvo baní a železiarní“ tejto rodiny, so sídlom v Betliari.
Vyšná Maša (Horný Hámor)
Pri rieke Slaná, v mieste kde dnes je prevádzka Lesov SR – závod Rožňava, sa nachádzali dva hámre, a to hámor medený a železný. Na mape vyhotovenej v roku 1860, na ktorej je zakreslené banské pole Tomáš (Thomasfeld), je zakreslená pri ľavom brehu rieky Slaná i vysoká pec štvorcového obrysu (Jacobine Hochofen). Bližšie údaje o tejto peci nie sú známe.
V tejto lokalite, na úpätí masívu vrchu Turecká pri rieke Slaná, cca 900 m južne od obce Betliar, bola vysoká pec a železiareň. Dal ju postaviť v roku 1791 gróf Leopold Andrássy. Na začiatku štyridsiatych rokov 19. storočia ju prevzal gróf Nádasdy. Pozval anglických technikov, Evansa a Dobbsa, ktorí tu postavili v rokoch 1845-1847 prvú valcovňu na parný pohon v Uhorsku. Hoci novopostavená valcovňa zodpovedala najnovším technickým požiadavkám, nepriniesla očakávané výsledky, pretože energeticky bola postavená na báze hnedého uhlia, ktoré sa muselo dopravovať zo značných vzdialeností, čo zvyšovalo prevádzkové náklady. Okrem vysokej pece a valcovne tu boli dva skujňovacie hámre.
Zlepšenie železiarne sa podarilo dosiahnuť v polovici 19. storočia Jozefovi Volnému. Menovaný postavil novú vysokú pec a zlepšil konštrukciu existujúcej vysokej pece. Energetickú situáciu zlepšil opätovným prestavaním valcovne tyčového železa na vodný pohon. Využitá bola sila vody rieky Slaná, ktorej časť vody bola odklonená do cca 400 m dlhého umele vyhĺbeného kanálu s dostatočným výškovým rozdielom na pohon vodného kolesa. V tomto období patrila železiareň grófovi Tomášovi Nádasdymu.
Vysoká pec zhutňovala železné rudy, ktoré boli ťažené hlavne v oblasti masívu kopca Turecká. Do železiarne bola ruda dopravovaná po vybudovanej lesnej ceste po vrstevnici vo svahu, známej ako „konská dráha“, ktorá sa začínala pri obci Rudná a končila v svahu nad železiarňou. Tu na konci tejto cesty ešte ostali kamenné zostatky základov objektov – prekladisko, od ktorého sa ruda dopravovala asi 500 m dlhou zvážnou na ďalšie spracovanie v Nižnej Maši (obr. č. 5 a 6).
Ročne sa v Nižnej Maši vyrobilo 1 080 – 3 360 ton surového železa. Betliarske kujné železo malo vlastnosti ocele, dodávalo sa i do valcovne v Podbrezovej, kde z neho valcovali predovšetkým koľajnice. Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia ostali v prevádzke už iba vysoké pece. Roku 1879 odkúpil betliarsku železiareň gróf Emanuel Andrássy. Vysokopecnú výrobu železa v Betliari zastavili v roku 1903. Súčasne sa stáva chatovou osadou a budova s popisným číslom 421 – pavlačový dom je zapísaná v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok SR. Z tohto pohľadu by sa mala tejto osade venovať náležitá pozornosť, najmä čo sa týka osídľovania väčších budov, žiaľ už dosť poškodených.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Nemalú zásluhu na využívaní technológie úpravy železnej rudy a prosperitu železiarne v Nižnej Maši mal jej riaditeľ – hutný inžinier Jozef Volný (Wolny). Zaviedol tu nové technologické metódy v železiarstve, ktoré sa potom uplatnili i v celom bývalom Uhorsku.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Jeho stručný životopis je nasledovný: Narodil sa 12.3.1819 v obci Spišské Vlachy, okres Spišská Nová Ves, zomrel 14.9.1878. Pochovaný je v obci Ožďany, okres Rimavská Sobota. Rodičia, otec Ján Volný (? – 1831), matka Anna Mária, rod. Sommerová. V rokoch 1825-31 navštevoval ľudovú školu v Spišských Vlachoch, 1831-39 študoval na gymnáziu v Košiciach, 1839-41 vo filozofickom kurze a v I. ročníku právnickej akadémie v Košiciach, 1841-44 na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici.
V rokoch 1844-48 účinkoval ako banský inžinier Komorského úradu v Banskej Bystrici, 1848-49 bol tajomník komisára banských miest, 1849-50 hutný inžinier železiarne v Pohorelej, 1850-52 riaditeľ huty v Kružlovskej Hute.
Od roku 1852-56 riaditeľ železiarne v Nižnej Maši-Betliar, 1856-70 hlavný inšpektor Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti v Rimavskom Brezove, 1870-72 v Budapešti, 1872-74 generálny riaditeľ Salgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Salgótarjáne, 1876-78 člen vedenia odbornej sekcie pre priemyselnú výrobu Uhorských priemyselných združení v Budapešti, od 1878 na dôchodku.
Bol modernizátor celého železiarstva v bývalom Uhorsku, ale i hutníctva na Slovensku. Po roku 1852 zdokonalil železiareň v Nižnej Maši, postavil novú vysokú pec, prestaval valcovňu tyčového železa a podobne. Ročnú produkciu podbrezovskej železiarne zvýšil z 15 tisíc viedenských centov železa na 55-56 tisíc. Ako riaditeľ Salgótarjánskej železiarskej spoločnosti usmerňoval technológiu železiarskej výroby a zaslúžil sa o zavedenie pudlovania na báze plynu. Je autorom knihy venovanej uhorskému banskému zákonodarstvu, článkov o železiarstve, ako i štúdie v monografii Gemersko-malohontskej župy, ktorá je významným prameňom k dejinám baníctva a hutníctva na Gemeri. V roku 1876 bol vyznamenaný rádom Františka Jozefa.
Údaje sú čerpané hlavne z publikácie pána Štefana Klinku „Významní dejatelia Banskej Štiavnice“ a pána Hadobása Sándora, riaditeľa Baníckeho múzea v Rudabányi z článku: „130 éve hunyt el Volny József“ (preklad: Pred 130 rokmi zomrel Jozef Volný).
Použitá literatúra: Bárczy, Z.: Volny József (1819-1878). = Az Országos Magyar Bányászati és Kohászati egyesület jubileumi évkönyve. Megjelent az egyesület 80 éves jubileuma alkalmából. Bp. 1972. OMBKE, str.77-78. Eisele, G.: Gömör és Kishont törvényesen egyesült vármegyékbányászati monográfiája. Selmecbánya, 1907. str.133-134. A Rimamurány-Salgótarjáni VasmRészvénytársaság fejldésének története. A XXV. Közgylés alkalmából 1881-1906. Bp. 1906. str.37-38. Hadobás, S.: 130 éve hunyt el Volny József. Bányászattörténeti Közlemények, III. évf. 2008. 5. sz. 95–99. o Furiel, T. 1958: ZS-VZ – Betliar-Straková - Sb, MS-GP Pecho, J. 1976: Geologický výskum Sb-rúd v území Betliar-Straková,MS-GP.
Rozložník, O. et al. 1986: ZS Betliar-Straková, antimónové rudy, zlato, VPMS-GP Šarudyová, M.: Jozef Volný. = Tibenský, Ján (ed.): Priekopníci vedy a techniky na Slovensku 2. Bratislava, 1988. Osveta, str.688-692. Szinnyei, J.: Volny József. = Sz. J.: Magyar írók élete és munkái, 14. köt. Bp. 1912. Volny, J. = Kenyeres Ágnes (fszerk.): Magyar életrajzi lexikon 2.köt. L – Z. Bp. 1969. Str.1013. Volny J. = Vasárnapi Újság, 1864. 37. sz. Arcképpel. Volný (Wolný) J. = Slovenský biografický slovník, 6. Vyd.. T – Z. Martin, 1994. Matica Slovenska, str.313.. [Zsamborski, L.: Volny J. (1819-1878). = Bányászati és KohászatiLapok – Kohászat, 131. évf. 1998. 7-8. sz. str.257.
Steiner, A., Rozložník, O., Kucharič, Ľ. 1985:Vzťah betliarského granitu k Sb-štruktúre Betliar-Straková z pohľadu nových geologicko- geofyzikálnych poznatkov, Minerália Slovaca, 17,4.,341-344.
Banské dielo, ktorým overovali sloj uhlia, sa nachádza v blízkosti turistického chodníka vystupujúceho k ústiu Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ústie štôlne a jeho okolie je v súčasnosti rekonštruované a to predovšetkým zásluhou riaditeľa Mestských lesov Dobšiná p. Marcela Kollárika a riaditeľa Správy národného parku Slovenský raj p. Ing. Tomáša Dražila. Vybudovaný je prístupový chodník, osadené sú odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých sa osadia informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. Stane sa tak vhodným miestom pre odpočinok návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne a na získanie nových poznatkov aj o banskej činnosti, v tejto lokalite dosiaľ neznámej.
obr. 02 - Orientačne rekonštruované ústie štôlne, podľa návrhu Š. Polgáriho, kde je uložený
banský vozík tzv. hunt ako i náradie na razenie štôlne, nakladanie horniny a uhlia do vozíka.
obr. 03 - Približná lokalizácia štôlne.
Výskyt uhlia sa nachádza v blízkosti svetoznámej jaskyne: „Dobšinská ľadová jaskyňa“. Objavili ju „dobšinčania“: Ing. Eugen Ruffiny - banský inžinier, Gustáv Lang - mestský policajný kapitán v Dobšinej a Andrej Mega - hlavný účtovník banskej banky.
Považujeme za vhodné čitateľov oboznámiť i so základným dokumentom, ktorý formou zápisnice potvrdzuje objav tejto jaskyne. Originál zápisnice, spísanej v maďarskom jazyku dňa 16. júna 1870, našiel Ondrej Rozložník medzi množstvom archívnych písomných dokladoch o Dobšinej v Štátnom archíve Ministerstva vnútra, pobočka Rožňava v roku 2008.
Zaznamenaná na osade Ostrá skala v Stratenskom údolí 16. júna 1870.
Prítomní boli: Veľkomožný pán Emil Ebeczky, kráľovský radca a školský inšpektor Gemerskej župy, Pavol Gömöri, starosta mesta Dobšiná, Márton Szontagh, člen mestského zastupiteľstva a riaditeľ Zemberských baní, Alexander Brecz, mestský lesný majster, Alexander Nehrer, mestský pokladník, Bertalan Szontagh, člen mestského zastupiteľstva a pokladník sporiteľne, Gustáv Gömöri, člen mestského zastupiteľstva, Ondrej Mega, mestský kapitán, Miksa Gömöri, inžinier, Nándor Fehér, lekár, Eugen a Aladár Ruffinyi. Gustáv Lang, Miksa Klein, Ondrej Szojka, mestský gazda, Ondrej Pek, Ondrej Dinda, Ján Lipták, Ján Gál, Szilárd Fischer, Kálmán Sarkány a Michal Urbán, školský inšpektor.
Image may be NSFW. Clik here to view.Predstavenstvo mesta Dobšiná jednohlasne vyhlasuje, že základné cirkevné školy v meste na základe uznesenia číslo 38 z roku 1868 sa pretransformujú na obecné školské zariadenia. Z tohto dôvodu sa dnešného jednania osobne zúčastnil tu prítomný veľavážený školský inšpektor Gemerskej župy. Využijúc dnešné jednanie v osade Ostrá skala, treba sa zmieniť aj o prehliadke doteraz nie celkom známej ľadovej jaskyne vo vrchu Ducsa, v nadmorskej výške 2684 stôp. Prehliadka jaskyne sa uskutočnila pod vedením baníka s akademickým vzdelaním Jenő Ruffinyiho. Z dôvodu úchvatnej krásy podzemných priestorov požiadal prítomného starostu mesta aby sa prihovoril v mestskom zastupiteľstve za začatie sprístupnenia objavených priestorov, aby si zázrak prírody mohla vychutnať aj verejnosť. Jaskyňu pomenovať podľa neúnavného jej objaviteľa na Ruffinyiho jaskyňu. Túto slávnosť krstu zakončiť družnou hostinou a ako trvalú pamiatku tejto udalosti zápisnicou podchytiť. Požiadať starostu mesta, aby povolil kópiu zápisnice uložiť v archíve mesta Dobšiná.
Dňa: uvedené hore
Ebeczky EmilKrálovský radca a školský inšpektor Urbán Mihály, školský inšpektor Gömöri Pál, starosta mesta Brecz Alexander, lesník mesta Néhrer Alexander, pokladník mesta
Poznámka: objavitelia ju ale objavili a zdokumentovali už pred dátumom tejto zápisnice, podľa ktorej na nej podpísaní účastníci jaskyňu v sprievode objaviteľov ešte v ten istý deň aj prezreli.
Výskyt uhlia
Banská štôlňa, v ktorej narazili na sloj „kamenného uhlia“, je meračsky zakreslená neznámym geodetom v mape z roku 1876 uchovanej v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Bola zhotovená 6 rokov po zápisničnom potvrdení o objave Dobšinskej ľadovej jaskyne.
obr- 06 - Sken originálu mapy z archívu ŠUBA s prekladom názvov a doplnkami.
obr. 07
Dĺžka razenej banskej štôlne je podľa odhadu 70 až 100 m. Uhoľná sloj, v nej zistená, bola možno sledovaná i smerne a do hĺbky. V reze je zakreslený aj úklon uhoľnej sloje. V nadpise mapy je uhlie (kvalitatívne) nazvané ako „kamenné uhlie“ (Steinkohle), ale ide o hnedé uhlie.
Štôlňa bola asi razená v profile okolo 2,5 m2 (šírka 1,5 m, výška 1,70 m). Pri rekonštrukcii ústia štôlne sa našiel i ostatok koľajnice, čo nasvedčuje, že aj doprava v štôlni už bola vykonávaná pomocou banského vozíka na koľajniciach a pri razení sa mohol použiť už aj pušný prach. Sme ale presvedčení, že s razením tejto štôlne sa začalo už v roku 1769 a musela byť asi razená ručne ako tzv. „kresanica“ t. j. kladivkom a želiezkom pričom odvoz kameniva sa robil pomocou „hunta“ - banského vozíka s jedným kolesom, tlačeného baníkom na povrch po doskách. Určite sa razila pred objavením jaskyne, pretože objaviteľ jaskyne Eugen Ruffiny sa o tejto štôlni v svojich správach nezmieňuje.
O výskyte uhlia v teritóriu Dobšinej máme k dispozícii aj nasledujúcu archívnu mapu z roku 1769, ktorá dokumentuje a po preskúmaní potvrdzuje, že ide o tú istú lokalitu ktorá je uvedená na predošlej mape z roku 1876.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Obr. 08 – Ručné razenie štôlne – kresanice.
obr. 09 - Archívna mapa z roku 1769 s doplnenými údajmi.
Preklad nemeckého textu v mape:
Geometrický pôdorys a profil O jednej sloji (gang) kamenného uhlia, objavenej Michaelom Dimjanim zo Spišskej Novej Vsi, nachádzajúcej sa v Gemerskom komitáte, v teritóriu Dobšinej, pod záhradou v tzv. lúkovom záhradnom pozemku pri červenom močiari, (Unter den Garten in dem sogenanndten Wiesen Grund). Spracoval v septembri 1769 Joh. Laszer Reitzner, banský správca.
Poznámky k lokalizácii štôlne na tejto mape:
Na mape nie je žiadny konkrétny údaj, podľa ktorého by sa lokalita dala jednoznačne určiť. Je v nej však uvedené že je v teritóriu Dobšinej. Nachádza sa na pravostrannom prítoku rieky Hnilec. Takéto väčšie prítoky, do tejto rieky, sú pri Hnileckej jelšine, prítok je asi 2 km západne od Dobšinskej ľadovej jaskyne a v pokračovaní toku rieky pri obciach Stratená (roklina Tiesňavy) a Rakovec.
Po posúdení a preverení vhodného horninového prostredia s ohľadom na výskyt uhlia na geologickej mape v okolí prítokov, sme presvedčení, že lokalita zodpovedá len nálezu uhlia pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zodpovedala by tomu aj zobrazená morfológia územia v hornej časti obrázku, taká istá vzdialenosť od rieky Hnilec a taktiež názvy na mape od Luxa, kde sú uvedené názvy Vrchná a Spodná záhrada.
Výskyt uhlia pri Dobšinskej ľadovej jaskyni bol určite objavený a banícky skúmaný už v roku 1769. Následne bol potom predmetom prieskumu vykonávaného ďalšími oprávnenými majiteľmi v 19. storočí, ktorí už pracovali modernejšou technológiou razenia štôlne a odvozu hlušiny na povrch. O tom svedčia i údaje, ktoré uvádzame v pokračovaní článku.
Zaznamenaný výskyt uhlia sa, podľa geologickej mapy, zostavenej ŠGÚDŠ Bratislava a popisu hornín k nej, nachádza, vo vrchnej kriede druhohôr. Sloj hnedého uhlia vznikla v sladkovodnom brakickom horninovom súvrství s tmavosivými vápnitými z bridličnatými ílovcami, v ktorých boli nájdené i fosílie foraminifer – dierkavce, ako to uvádza D. Boorová v mape ŠGÚDŠ – pod označením vik2g. V nasledujúcej geologickej mape sme horninové súbory, ktoré sú detailne popísané vo vysvetlivkách geologickej mapy autormi, označili len názvami hornín.
Image may be NSFW. Clik here to view.
obr. 10. Archívne informácie o výskyte uhlia
Razenie a prieskum v tejto lokalite na začiatku 19. storočia potvrdzujú i informácie z kníh a novín: V knihe: Mikulik, J.: A Bánya- és Vasipar története Dobsinán, Budapest, 1880, s. 31 je uvedené:
„Mesto Dobšiná okolo roku 1810, ale aj v ostatnom čase, vykonávalo prieskumné práce na kamenné uhlie v oblasti Ostrej skaly, ale po krátkej dobe, dospelo k presvedčeniu, že objavené ložisko nie je iba veľmi malé, ale ani neobsahuje čistú surovinu.
O uhlí v tejto lokalite bol v maďarských novinách uverejnený i nasledovný oznam uvedený nižšie. Žiaľ názov novín a dátum zverejnenia sa nateraz nepodarilo zistiť (možno Vasárnapi Ujság ?)
Image may be NSFW. Clik here to view.Preklad článku (v doslovnom znení): (obr. 11 vpravo)
Nová baňa kamenného uhlia. V pohorí Gemer - Spiš, vedľa ľadovej jaskyne Dobšiná - ako je to napísané pre náš príspevok - sa narazilo na prvotriednu vrstvu uhlia, ktorej kvalita je rovnaká, ako má uhlie z Pruska. Banskí geológovia tiež uviedli, že dobšinský uhoľný rajón má nadväznosť na výbežky uhoľných vrstiev prusko-sliezskych hôr. Otváranie novej bane sa začalo ešte túto jeseň s prekvapujúcimi výsledkami.
O výskyte uhlia sa zmieňuje v článku aj: Noth J. 1874: Kleine Mitteilungen Nr. 4 Kohlenvorkomisse an der Stracena – Höle bei Dobschau. Verh. geol. Reichanst, Wien.
Preklad informácie :
Na úpätí svahu pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou sa nachádzajú hnedé slienité bridlice, ktoré sú na čerstvom lome veľmi tvrdé a na povrchu sa rozpadávajú na rombické kúsky. V týchto bridliciach sa nachádzajú polohy čierne sa lesknúceho hnedého uhlia o hrúbke 2 až 6 Zoll (5,2 až 15,8 cm). Bridlice neobsahujú žiadne fosílie (Bivalen und Schnecken). Uhlie je lesknúco čierne a je prerážané žilkami kalcitu. Pre malú hrúbku sotva dosahujú významnejšiu hodnotu. Otázku či na iných miestach môžu mať väčšiu hrúbku a tiež v porovnaní zo Štajerskými výskytmi nemožno negatívne zodpovedať.
O tejto lokalite sa ďalej zmieňuje i: D. Andrusov v publikácii: Geológia Československých Karpát, zväzok II., 1959, str. 331. V nej je uvedené:
„Polohy zlepencov sa striedajú s polohami červených slienitých bridlíc s vložkami a šošovkami svetlých alebo červenohnedých pieskovcov a prípadne i zlepencov. Pravdepodobne v týchto vrstvách sa nachádzajú v okolí stanice Dobšinská ľadová jaskyňa sloje lesklého hnedého uhlia o hrúbke 5 – 15 cm, ktoré na malú vzdialenosť vykliňujú (porov. North 1874). Vyskytujú sa v hnedých slienitých bridliciach, o ktorých sa Kettner domnieva, že tiež patria vrchnej kriede. Obsahujú faunu morských ulitníkov a lastúrnikov“.
Výskyt vyššie uvedených zlepencov, ktoré sú zakreslené v geologickej mape i pri výskyte uhlia overovaného štôlňou, možno vidieť neďaleko železničnej stanice Dobšinská Ľadová Jaskyňa:
Image may be NSFW. Clik here to view. Výskyty uhlia v okolí mesta Dobšiná
Sloje hnedého uhlia sú v okolí Dobšinej známe z karbónu paleozoika, v horninovom súbore hámorské vrstvy, nazvané podľa osady Vyšný Hámor v Dobšinej. Boli zistené i v 20. storočí v severnom pruhu vrchného karbónu viacerými vrtmi, napr. vo vrte G-37 pri Vyšnom Hámri. Informácie o jeho výskyte v okolí Dobšinej sú aj v maďarskom odbornom časopise „Bányászsati és Kohászati Lapok“ (v ďalšom BKL):
Výpis z BKL 1906, II. č.24 Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1905 évben, s.736
Je potrebné uviesť, že jedna spoločnosť (kutató társaság) s úmyslom vykonávať prieskumné práce na možný výskyt uhlia a jeho ťažbu, uzavrela s mestom Dobšiná ako dotknutým väčšinovým vlastníkom územia dohodu, podľa ktorej vykoná na dotknutom území prieskum výskytu uhoľnej substancie.
Výpis z BKL r. XL, 1907, II. č.24 Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1906. évben, s. 717
K informácii z predchádzajúcej štatistiky o prieskumných prácach na kamenné uhlie v Dobšinej je potrebné uviesť, že banský inžinier Simon Jex, s úmyslom vylúčiť ostatných záujemcov získal 12 výhradných kutísk, v ktorých vykonával aj prieskumné práce, ale doteraz bez výsledkov. O výskyte uhlia pri Dobšinej bola zmienka aj v odborných časopisoch, ktorá však nezodpovedala celkom skutočnosti. V záujme podrobnejšieho zistenia skutočnosti plánujú realizovať prieskumné práce pomocou vrtov.
V publikácii Papp, K.: A Magyar Birodalom Vasérc- és Kőszénkészlete, Budapest, 1915, s.585 sa uvádza:
Záujem, o prieskum výskytu uhlia pri Dobšinej, vyvolalo pojednanie o vrstvách morského karbónu na okolí, ktoré uverejnil Fresch Frigyes roku 1906 v periodiku Földtani Közlöny. Prieskumné práce začal banský inžinier Jex Simon na základe dohody s mestom Dobšiná a vlastníkmi pozemkov v roku 1906. Prieskumné územie tvorilo 12 výhradných kutísk, práce však doteraz boli bezvýsledné.
Taktiež v knihe: Mikulik, J: A Bánya- és Vasipar története Dobsinán, Budapest, 1880, s. 31 je uvedené: Prieskumné práce v oblasti výskytu uhlia začal 29. januára 1720 Lányi Pál na lokalite pri Hanishő („wo von Hanneshő Wernarer Steig in die Gilnitz kombt und der Gölnitz nach Runter“) a pokračoval v roku 1727.
Záverom
Pre informovanosť uvádzame veľmi stručne výskyty a ložiská čierného a hnedého uhlia na Slovensku a to podľa ich vzniku v jednotlivých geologických obdobiach (uvádzame bez rašeliny a lignitu - v bani Čáry, v blízkosti obce Kúty, sa lignit i dnes ťaží).
Z prvohôr (paleozoikum), kde patria najstaršie ložiská uhlia a to z obdobia karbónu. Jediné ložisko na Slovensku s najkvalitnejším uhlím, ktorým je antracit, poznáme z východného Slovenska a to pri obci Veľká Tŕňa. Bolo predmetom prieskumu v druhej polovici 20. storočia. Sloj má miestami hrúbku i 6 m, ale pre malé množstvo zásob a zložitú tektoniku ovplyvňujúcu priebeh slojov sa neťaží.
Z druhohôr (mezozoikum) poznáme výskyty uhlia na viacerých miestách napr. Bánovce nad Bebravou, Vrbové, ale ide o hnedé uhlie o malých hrúbkach, takže nemajú ekonomický význam. Sem sa zaraďuje i výskyt pri Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Z treťohôr (tercier) sú to ložiská, ktoré vznikli v období paleogénu a neogénu. Najväčšie ložiská sú v Juhoslovenskej pánve a to v Handlovsko – Nováckej uhoľnej oblasti. Najznámejšie sú Veľký Krtíš, Modrý Kameň, Handlová, Nováky. Pomerné veľké ložisko hnedého uhlia sa ťažilo i pri obci Badín, južne od Banskej Bystrice. V treťohorách vznikli i ložiská uhlia v Podvihorlatskej uhoľnej panve - ložiská Sejkov, Vyšné Nemecké a Hnojné.
Známy je aj výskyt uhlia v Moldavskej kotline - ložisko Drieňovec, ktoré bolo v minulosti i v malej miere ťažené.
Spracovali:
RNDr. Ondrej Rozložník, Ing. Mikuláš Rozložník, Štefan Polgári. 08.2019
V utorok 25. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“, ktorá prostredníctvom zbierkových predmetov, fotografií a archívnych materiálov predstaví bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Výstava potrvá do 28. februára 2019. Počiatky baníctva v Gemeri-Malohonte, na základe výsledkov archeologických výskumov, pravdepodobne siahajú do obdobia mladšej doby bronzovej. V 13. storočí sa stredobodom baníckej činnosti stal Sinec, z útrob ktorého sa dobývali ťažké kovy. V tom čase bola strediskom baníckej činnosti Rimavská Baňa
a od polovice 16. storočia mesto Tisovec. V okolitých baniach sa ťažilo zlato, striebro, meď a najmä železo. Ťažilo sa na území Kokavy nad Rimavicou, Klenovca, Hnúšte, Rimavského Brezova. Iniciátormi ťažby železnej rudy v regióne boli Kubíniovci z Hnúšte, rodina Malvieuxová z Rimavského Brezova a gróf Anton Forgáč.
Začiatkom 19. storočia sa na Slovensku začalo s dobývaním mastenca. Nestorstvo mastencového baníctva v Gemeri-Malohonte sa pripisuje Ing. Vojtechovi Rástockému (1885 – 1966) z Hnúšte, ktorý od roku 1930 úspešne objavoval jednu mastencovú lokalitu za druhou. V roku 1871 bol na Slovensku prvýkrát objavený magnezit, počas výstavby železničnej trate Jesenské – Tisovec, v priestore vápencového lomu s názvom Mútnik. Následne v roku 1900 bola zahájená výstavba továrne na výrobu magnezitových tehál v lokalite Mútnik – Hnúšťa a v Hačave vznikla najmodernejšia magnezitová továreň v Rakúsko-Uhorsku.
Bohaté ložiská kvalitných rúd, hojnosť lesov a dostatok vodnej energie podmienili výrobu železa v Gemeri-Malohonte, čím sa zaradil k najvýznamnejším výrobcom surového železa a liatiny v Uhorsku. Už začiatkom 40. rokov 14. storočia sa v dolinách Slovenského rudohoria začali objavovať prvé vyššie taviace pece šachtového typu – tzv. slovenské pece. K rozvoju železiarstva na Slovensku od 16. storočia prispeli okrem baníctva aj vojenské potreby vyvolané tureckou expanziou a neskôr stavovskými povstaniami v Uhorsku. V roku 1695 bola v Tisovci založená železiarska huta a hámor, v ktorej sa odlievali delové gule pre potreby stavovského povstania Františka II. Rákocziho. Začiatkom 19. storočia boli založené prvé akciové spoločnosti. Vývoj železiarstva v Gemeri-Malohonte od roku 1852 značne ovplyvnila Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť so sídlom v Rimavskom Brezove. V roku 1881 sa spoločnosť spojila so šalgótarjánskymi uhoľnými baňami a rafinériami a vznikla Rimamuránsko-šalgotarjánsku železiarsku účastinnú spoločnosť, ktorá v roku 1883 začala stavať na svoju dobu moderný vysokopecný závod v Likieri s prvou koksovou vysokou pecou na Slovensku.
Návštevník výstavy sa detailne zoznámi so železiarňami v Likieri - Hnúšťa a v Tisovci, s minulosťou a súčasťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné, s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete. Návštevníci, okrem histórie baníctva a železiarstva v regióne, spoznajú prostredníctvom trojrozmerných predmetov a inštalácií samotnú prácu baníkov - pracovné postupy, náradie, bezpečnosť pri práci a odev. Výstava bude doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín. Výstava sa zameria nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch. Pripravené sú rôzne hravé aktivity a komentované prehliadky výstavy s jej autorkami.
Koncom minulého roku 2018 si Dobšinské banícke združenie slávnostne pripomenulo 335. výročie založenia spolku, čo je ojedinelá udalosť nielen na Slovensku, ale i v celej Európe. Svoje historické i súčasné aktivity vykonáva vo veľmi dobrej a podpornej spolupráci so samosprávou mesta, ako i so spoločnosťou Mestské lesy Dobšiná. Nemalou mierou sa svojou činnosťou podieľa na dodržiavaní v minulosti prijatých pravidiel a tradícií, najmä Turíčnych sviatkov, dôstojných pohrebov baníkov a iných baníckych tradícií. Má svoj „Banícky dom“ na Zimnej ulici, s bohatou zbierkou dokumentácie histórie baníctva Dobšinej. Do bezplatného prenájmu ho poskytla evanjelická farnosť Dobšinej. Baníci dom udržujú a v prípade potreby aj opravujú. Členom bratstva môže byť každý obyvateľ Dobšinej, aj keď nie je baník a členom sa môže stať i žena.
Image may be NSFW. Clik here to view.Príjmanie do baníckeho stavu sa vykonáva pokľaknutím a prehnutím prijímaného cez tradičnú „Brüderladu“. Prijímaný dostane, k tomu účelu vyhotovenou drevenou a baníckymi kladivami ozdobenou „lopatkou“, tri údery na zadok. Zástupca združenia – prijímateľ, prevažne Brudervater vyslovuje pritom tradičnú formulu: "V mene Otca i Syna (dva údery) i Ducha svätého, amen!" (tretí úder), nemecky: "Gott Vater, Gott Sohn, Gott Heiliger Geist!". Povinnosťou príjmaného je poďakovať sa a prispieť do Bratskej pokladnice. Keď tak neurobí, ceremoniál sa i s údermi väčšej sily a ešte inými sankciami zopakuje.
Úvodná a záverečná strana žiadosti o založenie baníckeho spolku z roku 1683
Vtedajšie okolnosti vzniku bratského spolku, ako aj dôvody a jeho opodstatnenie, najlepšie vyplýva z úvodu časti zakladajúceho dokumentu, ktorého preklad v ďalšom uvádzame. Je potrebné poznamenať, že v nasledujúcom slovenskom texte sú úmyselne používané niektoré archaické výrazy, ako aj slovosled, a to v snahe dodržať aspoň z časti jeho historický charakter. Image may be NSFW. Clik here to view.
My, sudcovia, banskí majstri a rada váženého banského mesta Topschau (Dobšiná), ležiaceho v hornom Uhorsku, v Gemerskej župe, oznamujeme a dávame na vedomie každému koho sa to týka, že pred náš cnostný Mestský súd úctivo predstúpilo niekoľko starších baníkov a hámorníkov, a to menovite H. Andreas Stempel, Michael Klein, Jacobus Klausmann a Blasius Hanko a takto predniesli dôvod svojho príchodu: “Boh ako Pán nášho slávneho baníckeho mesta dal vznik nielen požehnaným horám, obchodu so železom, ale aj domácim baníkom a hámorníkom, ktorí sa zo dňa na deň rozmnožujú. To množstvo mladých banských a hámorných robotníkov potrebuje ale aj určité nariadenia, pretože sa často stane, že si povyrazia, oddajú sa lenivosti a nedbanlivosti tak, že ich samopašnosť nemôžu trpieť ani páni obchodníci, a tým menej ostatní robotníci. Niet teda iného lepšieho spôsobu na udržanie úzkostlivej a dobrej výchovy tejto mladej bezočivej mládeže, spolu s niekoľkými staršími, ako svedomité dodržiavanie nariadení. Preto vyššie menované osoby, v mene ostatných, banských a železiarenských robotníkov s hlbokou pokorou a slušnosťou, ako sa to patrí, poprosili, aby Image may be NSFW. Clik here to view.im múdry Mestský súd čestné bratské združenie pod názvom “Bratstvo“ (Brüderschaft) založiť doprial, poriadok a usmernenie písomne predpísať umožnil, podľa ktorého by každý, od najstaršieho po najmladšieho, si zariadil svoj život. Ak našu žiadosť nadchádzajúce zasadnutie mestskej rady uzná za dobrú a spravodlivú, sme si vedomí, že ústami kráľovského proroka Dávida nám Duch Boží, nielen jeden ľúbezný, ale aj charakterný, ucelený Bratský spolok (Brüderschaft) schváli a to slovami: “Pozri sa aké je pekné a milé, keď bratia svorne spolunažívajú a keď sa dobrým poriadkom riadia krajiny, mestá a ľudia. Keď im tieto chýbajú, vyjdú navnivoč a je lepšie potom sa oprieť o písmo sväté ako o ľudské. Preto my, nositelia úradných povinností hore menovaných baníkov a hámorníkov, máme povinnosť nebrániť tomuto úmyslu, ale tento ešte dôslednejšie podporiť. Udeľujeme teda spomenutým baníckym a hámorníckým ľuďom, podľa plného práva, moci a slobody nášho úradu, nielen zriadenie cnostného spolku “Bratstvo”, ale si aj cechmajstra ročne zvoliť, ako aj banícky znak, “želiezko a kladivo“ (Schläger und Eisen), vo svojom Bratstve, ako znak slobody používať, tak ako to bolo nášmu váženému banskému mestu Dobšiná (Topschau), v roku 1326, z dobrotivej kráľovskej milosti, od vtedajšieho kráľa Karola (Carola) dané a až do dnes využívané, čo je viac, ako štyri a polstoročia. Popri tom sme im, so súhlasom a uznaním pánov majiteľov baní a hámrov, predpísali niektoré nariadenia, aby sa všetci, ktorí sa do váženého Bratstva prihlásili, sa v ňom ako v zrkadle vidieť mohli a čo by im špatné a protivné bolo, čo Bohu a človeku protivné je, všetko zo seba zotreli a všetky cnosti si osvojili. Chceme, aby všetky nariadenia, vo všetkých bodoch, podľa rozumu a písma, ako sú predpísané, nezmenené a nefalšované, dodržali. Nech ich každý brat Bratstva správne praktizuje. Všetkých, ktorí opovrhujú týmto poriadkom, alebo sa mu vysmievajú, mestská rada potrestá. Priestupky proti jednotlivým ustanoveniam bude posudzovať a trestať Bratstvo. Prijatý poriadok sa má v nasledovnej forme chápať. Celý poriadok „Bratstva“ má okrem úvodu a záverečnej časti 31 ustanovení, v ktorých sú zakotvené jednotlivé nariadenia. Poriadok podpísali: Daniel Stempel - Judex, Andreas Lux - Image may be NSFW. Clik here to view.Pergmeister a Johannes Antoni - Alster.
Ako príklad dodržiavania prijatého poriadku z roku 1683 uvádzame oslavu baníctva v Dobšinej počas Turíčnych sviatkov. Turíčne sviatky boli a i sú najväčšou udalosťou roka v baníckom meste Dobšiná, ale sú už i stovky rokov spájané s oslavou ťažkej baníckej práce. Banícka oslava sviatkov súvisí so založením Baníckeho združenia - Bruderschaft, ktoré bolo založené prijatím ustanovenia mestskej rady Dobšinej, ktorá 21. septembra 1683 schválila „Poriadok pre prevádzku baní a hámrov“. V tomto poriadku sa v ustanovení číslo dva nabádalo i k prejavom pobožnosti, k účasti na bohoslužbách, k prijímaniu oltárnej sviatosti. V nich sa uvádza, že každý baník, hutník a uhliar je povinný na veľké sviatky, a teda i na Turíce poskytnúť podľa svojich možností primeranú sumu na oferu. Tu treba hľadať myšlienku spojenia týchto kresťanských sviatkov v Dobšinej i s oslavou baníckeho stavu a baníckej práce. Tento kresťanský sviatok je i sviatkom všetkých, ktorí pracovali a pracujú v banskej činnosti. Účasťou na bohoslužbách v kresťanskom duchu a na následnej oslave sa vzdáva úcta baníkom a ich nebezpečnej a ťažkej práci. Po roku 1945, v čase, keď tu ešte banská činnosť pretrvávala, sa oslavy konali 9. septembra, známeho ako „Deň baníkov“.
Image may be NSFW. Clik here to view. Turíce v roku 1936
Image may be NSFW. Clik here to view.
Turíce v 20. storočí
Image may be NSFW. Clik here to view. Na Námestí baníkov - Turíce 2010
Image may be NSFW. Clik here to view.
Bohoslužba v katolíckom kostole, Turíce 2010 * Bohoslužba v ev. a. v. kostole, Turíce 2009
Image may be NSFW. Clik here to view.
Turíce 2010
Image may be NSFW. Clik here to view.
Turíce 2017
Image may be NSFW. Clik here to view.
História baníckeho spolku bola v roku 2013 spracovaná v knižnom vydaní. Záujemci si ju môžu zakúpiť resp. objednať na adrese: Turistické informačné centrum Dobšiná
Mnohí už počuli, mnohí ešte nie, že Železník pri Revúcej bol v minulosti významnou banskou lokalitou bohatou predovšetkým na železnú rudu. Od ukončenia ťažby uplynulo viac ako 50 rokov. Ako svedkovia zašlej slávy tu ostali jedinečné robotnícke kolónie, či už priamo v Železníku alebo v blízkej Rákošskej Bani. Mnohé stavby ohlodal zub času, niektoré domáci prerobili na nepoznanie. Hoci lokalita v Železníku je od roku 1991 vyhlásená za pamiatkovú zónu, mnohým objektom to nijako nepomáha. Duch povestného Železníka tu však stále zostal a umocňuje ho aj krásna okolitá príroda.
Jeden z pokladov Železníka, ktoré stoja za povšimnutie, je aj banícka kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je tak trochu stratená v húštine popri hlavnej ceste zo Sirka do Turčoka.
"Už v roku 2017 sme si všimli, že kaplnka je zanedbaná a okolie zarastené. Keď sme sa tu ocitli prvýkrát, ani nebolo zrejmé, že sme na tom istom mieste ako sme niekedy videli na starej fotografii, kde je kaplnka zachytená v období rozmachu baníctva v Železníku" - hovorí predseda občianskeho združenia Skryté Poklady Slovenska, Ladislav Bene.
"Dlhšie sme zvažovali ako kaplnke pomôcť. Na jar tohto roku sme skúsili šťastie v hlasovacej súťaži Raiffeisen banky Gesto pre mesto a podarilo sa. Úspešní sme boli najmä vďaka zanieteným ľuďom z okolia, z Revúcej a vďaka našim fanúšikom na sociálnych sieťach. Získali sme finančnú podporu 1000 € na skrášlenie kaplnky a jej okolia. Počas dvoch brigád a vďaka dobrovoľníkom sme celé okolie vyčistili. Už 13. júla budeme pokračovať ďalšou brigádou, aby bolo možné osadiť nové lavičky, vysypať kamienkový podklad a opraviť fasádu kaplnky. Pokiaľ sa všetko podarí, kaplnka bude znova “prebudená k životu” 25. augusta 2019 o 11-tej hodine, kedy by sa tu mala slúžiť Svätá omša" – dopĺňa Ladislav Bene.
Samotná stavba pôvodne ani neslúžila ako kaplnka, ale ako sklad trhavín pre potreby banských prác. Sklad bol prestavaný na kaplnku až neskôr, aby baníci mali kde vykonávať pobožnosti pred fáraním do bane. Hovorí sa, že za touto myšlienkou bol jeden z členov vedenia baní v Železníku, keď mu zomrelo dieťa a nebolo kde vykonať pobožnosť. Kaplnka dnes patrí pod správu farského úradu v neďalekej obci Rákoš.
“Budeme len radi ak sa v budúcnosti kaplnka znova stane miestom pre oddych a modlitbu miestnych obyvateľov, ale aj príjemnou zastávkou pre turistov” – dodáva predseda OZ. Pomôcť kaplnke je stále možné, či už finančne alebo svojou prácou počas brigád na jej obnovu. Viac informácií sa dá získať na webovej adrese: pokladyslovenska.sk/zeleznik alebo na facebookovej stránke združenia: fb.com/pokladyslovenska
Geologická stavba Geologická stavba okolia Betliara je podobná ako v celom Spišsko-gemerskom rudohorí. Tvorí súčasť Gemerika ako tektonickej jednotky Západných Karpát. Táto jednotka je situovaná vo Volovských vrchoch (Spišsko-gemerské rudohorie) a na stavbe územia tohto geomorfologického celku sa podieľa najväčšou mierou. Zložená je z hornín, ktoré vznikli v období prvohôr (paleozoikum) – vekove pred 570 až 290 miliónmi rokov. Tieto horniny sú vulkanického, alebo sedimentárneho pôvodu a sú zaraďované do tzv. gelnickej a rakoveckej skupiny. Vekove patria do kambria až spodného devónu prvohôr.
Z hornín okolia Betliara treba hlavne uviesť horniny, ktoré vznikli počas vulkanickej činnosti a sú označované ako porfyroidy (vulkanické metaryolity), metaryolitové tufy a tufity a potom sedimentárne horniny – pieskovce, kremenné droby, sericitické fylity, sericiticko-grafitické fylity, lydity (nachádzajú sa v okolí vrchu Turecká, Straková a v smere na vrch Volovec) a v nepatrnom množstve vápence (ložisko mangánu na pravej strane rieky Slaná). Všetky tieto horniny podľahli počas viacerých horotvorných procesov, za vysokých teplôt a tlaku, rôznym stupňom premien – metamorfóze.
Okolie Betliara je geologicky veľmi zaujímavé aj výskytom gemeridného porfyrického granitu, ktorý tu vystupuje z podložia až na povrch, a to v lesnej obore pri potoku vtekajúcom do parku kaštieľa Andrássyovcov. Jeho vek bol určený na cca 275 miliónov rokov, čo geologicky zodpovedá koncu prvohôr – permu. Granit je známy i tým, že v ňom možno nájsť pekné zhluky čierneho minerálu – turmalínu (odroda skoryl), tvoriaceho v granite tzv. turmalínové slnká. Veľká časť katastra obce je pokrytá sedimentmi kvartéru zo zvetraných hornín. Okolie meandrujúcej rieky Slaná a Betliarskeho potoka je pokryté niekoľkometrovou vrstvou aluviálnych náplavov z hornín ich povodia. Image may be NSFW. Clik here to view.
Geologicko-prieskumná a banská činnosť v okolí obce Betliar
Širšie okolie Betliara, najmä oblasť Rožňavy, je známe výskytom nerastov, ktorých vyhľadávanie a ich následné zužitkovanie boli predmetom záujmov pravdepodobne už za čias Keltov, ktorí sa sústreďovali na hľadanie rúd s obsahom zlata, striebra a medi. Neskôr boli v okolí vyhľadávané, a v menšej miere i ťažené (najmä v 18. a 19. storočí) nerastné suroviny, a to na ložiskách uvedených v ďalšom. Taktiež v okolí Betliara sa o vyhľadávanie nerastných surovín (najmä tých, ktoré obsahovali vzácne kovy, hlavne zlato a striebro) snažili jednotlivci, ktorí podnikali s baníckou činnosťou.
Záujemcom bolo, na základe žiadosti, banskými úradmi pridelené územie – banské pole, ktoré bolo ohraničené tzv. banskými kameňmi.
Image may be NSFW. Clik here to view.Tieto možno nájsť ešte aj dnes na hraniciach niektorých banských polí. Takýto jedinečný hraničný kameň (v tomto prípade zo železa) sa napríklad našiel i v katastri obce Pača, osadený v roku 1873 a označený iniciálkami „Gr. A. D.“ (gróf Andrássy Dionýz). Z okolia Betliara sa zatiaľ takýto kameň nenašiel. V prípade nájdenia možného budúceho bohatého ložiska, držitelia banského poľa ho predávali bohatším spoločnostiam, ktoré mali dostatok potrebných financií. Zlato a striebro bolo v mikroskopickej forme viazané na žilný kremeň (výskyt Janova dolina) alebo na minerál antimonit (Straková). Až neskôr sa začali ťažiť nerasty, v ktorých hlavným kovom bolo železo.
V okolí Betliara sa banskými prácami najprv vyhľadávalo zrudnenie, tak ako v celom Spišsko-gemerskom rudohorí, tzv. „pingami“, ktoré boli hĺbené až do hĺbky okolo 10 m. Nájdeme ich vo forme oválnych jám na svahu Tureckej alebo i v pokračovaní ložiska Betliar-Straková. Po nájdení perspektívnej rudnej žily, bola táto overovaná banskými prácami – tzv. kresanicami, razených spočiatku ručne, t. j. želiezkom a kladivkom. Takéto banské dielo – kresanica sa nachádza aj na ložisku mangánu pri Betliari. Používanie oboch týchto nástrojov pri razení kresanice bolo nasledovné: Baník udieral kladivkom, ktoré držal v pravej ruke, na želiezko a takto odsekával na čelbe banského diela kusy horniny. Spôsob a technika záviseli od pevnosti, bridličnatosti a porušenia horniny v konkrétnej bani. Bola to mimoriadne namáhavá práca vykonávaná pri slabom osvetlení, nedostatku vzduchu, vo vlhkom prostredí a s denným postupom niekoľko desiatok cm. Rudu a horninu musel baník vynášať z bane tak, že ju naložil dreveným korýtkom, alebo plechovým „brotwanom“ do dreveného banského vozíka – nazvaného „hunt“. Tento vozík ťahal z bane von ručne, po drevených doskách, ktoré boli spájané medzi sebou bez použitia klincov. Až neskôr razil banské chodby pomocou trhaviny (pušný prach), ktorá bola po prvýkrát na svete použitá v Banskej Štiavnici v roku 1627.
Po druhej svetovej vojne boli v okolí Betliara pracovníkmi Geologického ústavu Dionýza Štúra, Bratislava realizované rôzne geologické, geofyzikálne a geochemické práce. Uvedená štátna organizácia má aj dnes v Betliari jeden zo skladov hmotnej dokumentácie, v ktorom sú uschovávané dokumentačné vzorky z banských, ale najmä vrtných prác z celého východného Slovenska. V 60-tych rokoch 20. storočia vykonával geologicko-prieskumné práce vrtmi a banskými prácami Východoslovenský prieskum, n. p. a potom v 80-tych rokoch Geologický prieskum, n. p. Spišská Nová Ves, závod Rožňava, ktorý bol zameraný na nerastné suroviny s obsahom kovov (antimón a zlato) rudného žilného ťahu Betliar-Straková.
Na svahoch Strakovej sa overovala aj surovina, vhodná pre stavby a úložiská, kde sa používajú rádioaktívne látky, tzv. turmalínovce. Ich prímes do stavebných zmesí zabraňuje úniku žiarenia do okolia. Výsledky boli spracované a vyhodnotené v záverečnej správe roku 1996 (riešiteľ J. Kilík).
Ložisko mangánovej rudy
Výskyt sa nachádza cca 1 km na JJZ od Betliara na severovýchodnom úpätí vrchu Turecká, a to na pravej strane rieky Slaná v banskom poli Tomáš a Július. Známy je už od polovice minulého storočia (Hauer a Foetterle 1855, Maderspach 1875 a i). V grafitických fylitoch s polohami lyditov sa nachádzajú malé šošovky čiastočne ankeritizovaného vápenca a v nadloží dve polohy mangánovej rudy orientované v smere V – Z a sklonom 500 na J. Mocnosť spodnej šošovky je 0,5-1 m a vyššej 1-2 m. Šošovky oddeľuje asi 10 m mocná poloha tmavej bridlice. Smerná dĺžka Mn zrudnenia sa odhaduje na 100 m, ale Maderspach (1880) uvádza, že ju staré pingy (povrchové kutačky) sledovali v dĺžke až 2000 m. Rudné polohy tvoril najmä minerál rodonit a vápenec s prímesou rodochrositu, magnetitu, pyritu a chalkopyritu, pri povrchu vo forme minerálov: goethit a oxidov Mn. Ložisko bolo sledované štôlňami a v malom rozsahu sa tu okolo roku 1900 i ťažilo. Poslednými ťažiarmi bola rodina Šarkányovcov.
V roku 1909 ho skúmala Rimamuránsko-šalgotariánska spoločnosť, ale bez pozitívneho výsledku. Priemerná kvalita ťaženej rudy bola v prvej polohe 13,4 % Mn a 14% Fe a v druhej 24,8% Mn a 8,1% Fe. Zrudnenie, vzmáhaním jednej zo štôlní, preverovali v roku 1951 Gemerské železorudné bane, n. p. závod Rožňava. Podobné ložisko väčšieho rozsahu sa nachádza severne od obce Čučma pri Rožňave, v ktorom je vo veľkej miere zastúpený ružový minerál (polodrahokam) – rodonit.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Pri prieskume tohto ložiska, ktorého sa zúčastnili v roku 2014 M. Gargulák, O. Bachňák, O. Rozložník a následne J. Kilík a M. Hlivák, sa podarilo vojsť do jedného banského diela, a tým získať prvé zaujímavé údaje o ložisku.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Banské dielo na ložisku mangánu (foto J. Kilík)
Ložisko antimónovej rudy Betliar-Straková
Ide o menšie ložisko antimonitu, ktoré sa nachádza cca 1900 m SZ od betliarskeho kaštieľa, a to na svahu známom ako Straková, kde boli udelené banské polia Rudolf a Štefan. Zrudnenie vystupuje v porfyroidoch gelnickej skupiny. Smerom na SV pokračuje zrudnená tektonická línia indíciami zrudnenia v okolí povrchového výskytu betliarskeho granitu s možným pokračovaním až do oblasti hlavného hrebeňa Spišsko-gemerského rudohoria. Zrudnenie bolo v minulosti overované štôlňou Potôčik zo strany obce Gemerská Poloma. Vlastná akumulácia antimonitového zrudnenia v časti Straková bola overovaná okolo roku 1918 banskými prácami, a to štôlňami: Západnou, Hornou a Spodnou, s hĺbkovým dosahom prác cca 100 m. Následne v rokoch 1952 – 1954 realizoval prieskumné a vzmáhacie práce Východoslovenský prieskum, n. p. Vypočítané boli zásoby v množstve cca 29 000 ton, s kvalitou Sb 1,61 %.
Na podklade výskumných prác Geologického ústavu Dionýza Štúra Bratislava (Pecho 1980) boli situované Geologickým prieskumom, n. p. Spišská Nová Ves, závod Rožňava nové banské práce približne na úrovni Spodnej štôlne. Vyrazená bola štôlňa Soňa, ktorá overovala rudonosnú líniu smerom na JZ a SV. Vypočítaných bolo 23 000 ton zásob Sb rúd o obsahu 3,1 % Sb, 0,64 g/t Au a 2,16 g/t Ag. Smerom pod kopec Herichová bol vyrazený prieskumný prekop, a to z dôvodu, že tu geofyzikálne merania indikovali možné antimónové zrudnenie. Overené boli niekoľko metrov hrubé polohy s vysokým obsahom pyritu. Celkový rozsah banských prác bol asi 2 500 m. Východné pokračovanie zrudnenia sa overovalo i 600 m hlbokým vrtom BS-1, ale bez pozitívnych výsledkov.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Úprava železných rúd, hutníctvo a železiarstvo
V bezprostrednom okolí Betliara nie sú známe ložiská železných rúd reprezentované kremeň-sideritovými žilami s obsahom Fe viac ako 33 %. Tieto hydrotermálne žily, ktoré mali hĺbkový dosah až 700 m pod povrch, sa nachádzali v okolí vrchu Turecká, JZ od Betliara. Niektoré banské polia, v ktorých sa nachádzali tieto kremeň-sideritové žily, vlastnila rodina Andrášiovcov. Táto rodina bola v baníctve veľmi aktívna a do ťažby a objektov úpravy týchto rúd vynakladala veľké investície. Dokladom toho je i betliarska Nižná Maša, do ktorej sa tieto rudy z oblasti Tureckej dopravovali, upravovali a v železiarni spracovali.
Členovia tejto rodiny mali nemalú zásluhu na overovaní ložísk nerastných surovín, na ich ťažbu a následnú úpravu a hutnícke spracovanie získaných kovov, hlavne medi a železa v údolí rieky Slaná až po Dobšinú, v okolí Rožňavy, Pače a Drnavy. Stručne sa zmienim len o ich aktivitách v Betliari. Podľa archívnych údajov uložených v Kaštieli Betliar je v súpise ich majetku v Betliari zo dňa 6.11.1838 uvedená jedna vysoká pec, tri vykúvacie hámre (frischfeuer Hammer) a jeden valcovací hámor. Najmä gróf Leopold Andrássy, ktorý bol v obore baníctva veľmi znalý, sa zaslúžil o vybudovanie vysokej pece už v roku 1781. Nasledoval ho gróf Emanuel Andrássy, ktorý sa zaslúžil o navrátenie ich železiarne v Betliari v roku 1878. Zásluhou grófa Gejzu Andrássyho bolo založené „Riaditeľstvo baní a železiarní“ tejto rodiny, so sídlom v Betliari.
Vyšná Maša (Horný Hámor)
Pri rieke Slaná, v mieste kde dnes je prevádzka Lesov SR – závod Rožňava, sa nachádzali dva hámre, a to hámor medený a železný. Na mape vyhotovenej v roku 1860, na ktorej je zakreslené banské pole Tomáš (Thomasfeld), je zakreslená pri ľavom brehu rieky Slaná i vysoká pec štvorcového obrysu (Jacobine Hochofen). Bližšie údaje o tejto peci nie sú známe.
V tejto lokalite, na úpätí masívu vrchu Turecká pri rieke Slaná, cca 900 m južne od obce Betliar, bola vysoká pec a železiareň. Dal ju postaviť v roku 1791 gróf Leopold Andrássy. Na začiatku štyridsiatych rokov 19. storočia ju prevzal gróf Nádasdy. Pozval anglických technikov, Evansa a Dobbsa, ktorí tu postavili v rokoch 1845-1847 prvú valcovňu na parný pohon v Uhorsku. Hoci novopostavená valcovňa zodpovedala najnovším technickým požiadavkám, nepriniesla očakávané výsledky, pretože energeticky bola postavená na báze hnedého uhlia, ktoré sa muselo dopravovať zo značných vzdialeností, čo zvyšovalo prevádzkové náklady. Okrem vysokej pece a valcovne tu boli dva skujňovacie hámre.
Zlepšenie železiarne sa podarilo dosiahnuť v polovici 19. storočia Jozefovi Volnému. Menovaný postavil novú vysokú pec a zlepšil konštrukciu existujúcej vysokej pece. Energetickú situáciu zlepšil opätovným prestavaním valcovne tyčového železa na vodný pohon. Využitá bola sila vody rieky Slaná, ktorej časť vody bola odklonená do cca 400 m dlhého umele vyhĺbeného kanálu s dostatočným výškovým rozdielom na pohon vodného kolesa. V tomto období patrila železiareň grófovi Tomášovi Nádasdymu.
Vysoká pec zhutňovala železné rudy, ktoré boli ťažené hlavne v oblasti masívu kopca Turecká. Do železiarne bola ruda dopravovaná po vybudovanej lesnej ceste po vrstevnici vo svahu, známej ako „konská dráha“, ktorá sa začínala pri obci Rudná a končila v svahu nad železiarňou. Tu na konci tejto cesty ešte ostali kamenné zostatky základov objektov – prekladisko, od ktorého sa ruda dopravovala asi 500 m dlhou zvážnou na ďalšie spracovanie v Nižnej Maši (obr. č. 5 a 6).
Ročne sa v Nižnej Maši vyrobilo 1 080 – 3 360 ton surového železa. Betliarske kujné železo malo vlastnosti ocele, dodávalo sa i do valcovne v Podbrezovej, kde z neho valcovali predovšetkým koľajnice. Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia ostali v prevádzke už iba vysoké pece. Roku 1879 odkúpil betliarsku železiareň gróf Emanuel Andrássy. Vysokopecnú výrobu železa v Betliari zastavili v roku 1903. Súčasne sa stáva chatovou osadou a budova s popisným číslom 421 – pavlačový dom je zapísaná v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok SR. Z tohto pohľadu by sa mala tejto osade venovať náležitá pozornosť, najmä čo sa týka osídľovania väčších budov, žiaľ už dosť poškodených.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Nemalú zásluhu na využívaní technológie úpravy železnej rudy a prosperitu železiarne v Nižnej Maši mal jej riaditeľ – hutný inžinier Jozef Volný (Wolny). Zaviedol tu nové technologické metódy v železiarstve, ktoré sa potom uplatnili i v celom bývalom Uhorsku.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Jeho stručný životopis je nasledovný: Narodil sa 12.3.1819 v obci Spišské Vlachy, okres Spišská Nová Ves, zomrel 14.9.1878. Pochovaný je v obci Ožďany, okres Rimavská Sobota. Rodičia, otec Ján Volný (? – 1831), matka Anna Mária, rod. Sommerová. V rokoch 1825-31 navštevoval ľudovú školu v Spišských Vlachoch, 1831-39 študoval na gymnáziu v Košiciach, 1839-41 vo filozofickom kurze a v I. ročníku právnickej akadémie v Košiciach, 1841-44 na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici.
V rokoch 1844-48 účinkoval ako banský inžinier Komorského úradu v Banskej Bystrici, 1848-49 bol tajomník komisára banských miest, 1849-50 hutný inžinier železiarne v Pohorelej, 1850-52 riaditeľ huty v Kružlovskej Hute.
Od roku 1852-56 riaditeľ železiarne v Nižnej Maši-Betliar, 1856-70 hlavný inšpektor Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti v Rimavskom Brezove, 1870-72 v Budapešti, 1872-74 generálny riaditeľ Salgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Salgótarjáne, 1876-78 člen vedenia odbornej sekcie pre priemyselnú výrobu Uhorských priemyselných združení v Budapešti, od 1878 na dôchodku.
Bol modernizátor celého železiarstva v bývalom Uhorsku, ale i hutníctva na Slovensku. Po roku 1852 zdokonalil železiareň v Nižnej Maši, postavil novú vysokú pec, prestaval valcovňu tyčového železa a podobne. Ročnú produkciu podbrezovskej železiarne zvýšil z 15 tisíc viedenských centov železa na 55-56 tisíc. Ako riaditeľ Salgótarjánskej železiarskej spoločnosti usmerňoval technológiu železiarskej výroby a zaslúžil sa o zavedenie pudlovania na báze plynu. Je autorom knihy venovanej uhorskému banskému zákonodarstvu, článkov o železiarstve, ako i štúdie v monografii Gemersko-malohontskej župy, ktorá je významným prameňom k dejinám baníctva a hutníctva na Gemeri. V roku 1876 bol vyznamenaný rádom Františka Jozefa.
Údaje sú čerpané hlavne z publikácie pána Štefana Klinku „Významní dejatelia Banskej Štiavnice“ a pána Hadobása Sándora, riaditeľa Baníckeho múzea v Rudabányi z článku: „130 éve hunyt el Volny József“ (preklad: Pred 130 rokmi zomrel Jozef Volný).
Použitá literatúra: Bárczy, Z.: Volny József (1819-1878). = Az Országos Magyar Bányászati és Kohászati egyesület jubileumi évkönyve. Megjelent az egyesület 80 éves jubileuma alkalmából. Bp. 1972. OMBKE, str.77-78. Eisele, G.: Gömör és Kishont törvényesen egyesült vármegyékbányászati monográfiája. Selmecbánya, 1907. str.133-134. A Rimamurány-Salgótarjáni VasmRészvénytársaság fejldésének története. A XXV. Közgylés alkalmából 1881-1906. Bp. 1906. str.37-38. Hadobás, S.: 130 éve hunyt el Volny József. Bányászattörténeti Közlemények, III. évf. 2008. 5. sz. 95–99. o Furiel, T. 1958: ZS-VZ – Betliar-Straková - Sb, MS-GP Pecho, J. 1976: Geologický výskum Sb-rúd v území Betliar-Straková,MS-GP.
Rozložník, O. et al. 1986: ZS Betliar-Straková, antimónové rudy, zlato, VPMS-GP Šarudyová, M.: Jozef Volný. = Tibenský, Ján (ed.): Priekopníci vedy a techniky na Slovensku 2. Bratislava, 1988. Osveta, str.688-692. Szinnyei, J.: Volny József. = Sz. J.: Magyar írók élete és munkái, 14. köt. Bp. 1912. Volny, J. = Kenyeres Ágnes (fszerk.): Magyar életrajzi lexikon 2.köt. L – Z. Bp. 1969. Str.1013. Volny J. = Vasárnapi Újság, 1864. 37. sz. Arcképpel. Volný (Wolný) J. = Slovenský biografický slovník, 6. Vyd.. T – Z. Martin, 1994. Matica Slovenska, str.313.. [Zsamborski, L.: Volny J. (1819-1878). = Bányászati és KohászatiLapok – Kohászat, 131. évf. 1998. 7-8. sz. str.257.
Steiner, A., Rozložník, O., Kucharič, Ľ. 1985:Vzťah betliarského granitu k Sb-štruktúre Betliar-Straková z pohľadu nových geologicko- geofyzikálnych poznatkov, Minerália Slovaca, 17,4.,341-344.
Banské dielo, ktorým overovali sloj uhlia, sa nachádza v blízkosti turistického chodníka vystupujúceho k ústiu Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ústie štôlne a jeho okolie je v súčasnosti rekonštruované, a to predovšetkým zásluhou riaditeľa Mestských lesov Dobšiná p. Marcela Kollárika a riaditeľa Správy národného parku Slovenský raj p. Ing. Tomáša Dražila. Vybudovaný je prístupový chodník, osadené sú odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých sa osadia informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. Stane sa tak vhodným miestom pre odpočinok návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne a na získanie nových poznatkov aj o banskej činnosti, v tejto lokalite dosiaľ neznámej.
obr. 02 - Orientačne rekonštruované ústie štôlne, podľa návrhu Š. Polgáriho, kde je uložený
banský vozík tzv. hunt ako i náradie na razenie štôlne, nakladanie horniny a uhlia do vozíka.
obr. 03 - Približná lokalizácia štôlne.
Výskyt uhlia sa nachádza v blízkosti svetoznámej jaskyne: „Dobšinská ľadová jaskyňa“. Objavili ju „Dobšinčania“: Ing. Eugen Ruffiny – banský inžinier, Gustáv Lang – mestský policajný kapitán v Dobšinej a Andrej Mega – hlavný účtovník banskej banky.
Považujeme za vhodné čitateľov oboznámiť i so základným dokumentom, ktorý formou zápisnice potvrdzuje objav tejto jaskyne. Originál zápisnice, spísanej v maďarskom jazyku dňa 16. júna 1870, našiel Ondrej Rozložník medzi množstvom archívnych písomných dokladoch o Dobšinej v Štátnom archíve Ministerstva vnútra, pobočka Rožňava v roku 2008.
Zaznamenaná na osade Ostrá skala v Stratenskom údolí 16. júna 1870.
Prítomní boli: Veľkomožný pán Emil Ebeczky, kráľovský radca a školský inšpektor Gemerskej župy, Pavol Gömöri, starosta mesta Dobšiná, Márton Szontagh, člen mestského zastupiteľstva a riaditeľ Zemberských baní, Alexander Brecz, mestský lesný majster, Alexander Nehrer, mestský pokladník, Bertalan Szontagh, člen mestského zastupiteľstva a pokladník sporiteľne, Gustáv Gömöri, člen mestského zastupiteľstva, Ondrej Mega, mestský kapitán, Miksa Gömöri, inžinier, Nándor Fehér, lekár, Eugen a Aladár Ruffinyi, Gustáv Lang, Miksa Klein, Ondrej Szojka, mestský gazda, Ondrej Pek, Ondrej Dinda, Ján Lipták, Ján Gál, Szilárd Fischer, Kálmán Sarkány a Michal Urbán, školský inšpektor.
Image may be NSFW. Clik here to view.Predstavenstvo mesta Dobšiná jednohlasne vyhlasuje, že základné cirkevné školy v meste na základe uznesenia číslo 38 z roku 1868 sa pretransformujú na obecné školské zariadenia. Z tohto dôvodu sa dnešného jednania osobne zúčastnil tu prítomný veľavážený školský inšpektor Gemerskej župy. Využijúc dnešné jednanie v osade Ostrá skala, treba sa zmieniť aj o prehliadke doteraz nie celkom známej ľadovej jaskyne vo vrchu Ducsa, v nadmorskej výške 2684 stôp. Prehliadka jaskyne sa uskutočnila pod vedením baníka s akademickým vzdelaním Eugena Ruffinyiho. Z dôvodu úchvatnej krásy podzemných priestorov požiadal prítomného starostu mesta, aby sa prihovoril v mestskom zastupiteľstve za začatie sprístupnenia objavených priestorov, aby si zázrak prírody mohla vychutnať aj verejnosť. Jaskyňu pomenovať podľa neúnavného jej objaviteľa na Ruffinyiho jaskyňu. Túto slávnosť krstu zakončiť družnou hostinou a ako trvalú pamiatku tejto udalosti zápisnicou podchytiť. Požiadať starostu mesta, aby povolil kópiu zápisnice uložiť v archíve mesta Dobšiná.
Dňa: uvedené hore
Ebeczky EmilKrálovský radca a školský inšpektor Urbán Mihály, školský inšpektor Gömöri Pál, starosta mesta Brecz Alexander, lesník mesta Néhrer Alexander, pokladník mesta
Poznámka: objavitelia ju ale objavili a zdokumentovali už pred dátumom tejto zápisnice, podľa ktorej na nej podpísaní účastníci jaskyňu v sprievode objaviteľov ešte v ten istý deň aj prezreli.
Výskyt uhlia
Banská štôlňa, v ktorej narazili na sloj „kamenného uhlia“, je meračsky zakreslená neznámym geodetom v mape z roku 1876 uchovanej v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Bola zhotovená 6 rokov po zápisničnom potvrdení o objave Dobšinskej ľadovej jaskyne.
obr- 06 - Sken originálu mapy z archívu ŠUBA s prekladom názvov a doplnkami.
obr. 07
Dĺžka razenej banskej štôlne je podľa odhadu 70 až 100 m. Uhoľný sloj, v nej zistený, bol možno sledovaný i smerne a do hĺbky. V reze je zakreslený aj úklon uhoľného sloja. V nadpise mapy je uhlie (kvalitatívne) nazvané ako „kamenné uhlie“ (Steinkohle), ale ide o hnedé uhlie.
Štôlňa bola asi razená v profile okolo 2,5 m2 (šírka 1,5 m, výška 1,70 m). Pri rekonštrukcii ústia štôlne sa našiel i ostatok koľajnice, čo nasvedčuje, že aj doprava v štôlni už bola vykonávaná pomocou banského vozíka na koľajniciach a pri razení sa mohol použiť už aj pušný prach. Sme ale presvedčení, že s razením tejto štôlne sa začalo už v roku 1769 a musela byť asi razená ručne ako tzv. „kresanica“, t. j. kladivkom a želiezkom, pričom odvoz kameniva sa robil pomocou „hunta“ – banského vozíka s jedným kolesom, tlačeného baníkom na povrch po doskách. Určite sa razila pred objavením jaskyne, pretože objaviteľ jaskyne Eugen Ruffiny sa o tejto štôlni v svojich správach nezmieňuje.
O výskyte uhlia v teritóriu Dobšinej máme k dispozícii aj nasledujúcu archívnu mapu z roku 1769, ktorá dokumentuje a po preskúmaní potvrdzuje, že ide o tú istú lokalitu, ktorá je uvedená na predošlej mape z roku 1876.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Obr. 08 – Ručné razenie štôlne – kresanice.
obr. 09 - Archívna mapa z roku 1769 s doplnenými údajmi.
Preklad nemeckého textu v mape:
Geometrický pôdorys a profil O jednom sloji (gang) kamenného uhlia, objavenom Michaelom Dimjanim zo Spišskej Novej Vsi, nachádzajúcom sa v Gemerskom komitáte, v teritóriu Dobšinej, pod záhradou v tzv. lúkovom záhradnom pozemku pri červenom močiari (Unter den Garten in dem sogenanndten Wiesen Grund). Spracoval v septembri 1769 Joh. Laszer Reitzner, banský správca.
Poznámky k lokalizácii štôlne na tejto mape:
Na mape nie je žiadny konkrétny údaj, podľa ktorého by sa lokalita dala jednoznačne určiť. Je v nej však uvedené že je v teritóriu Dobšinej. Nachádza sa na pravostrannom prítoku rieky Hnilec. Takéto väčšie prítoky, do tejto rieky, sú pri Hnileckej jelšine, prítok je asi 2 km západne od Dobšinskej ľadovej jaskyne a v pokračovaní toku rieky pri obciach Stratená (roklina Tiesňavy) a Rakovec.
Po posúdení a preverení vhodného horninového prostredia s ohľadom na výskyt uhlia na geologickej mape v okolí prítokov, sme presvedčení, že lokalita zodpovedá len nálezu uhlia pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zodpovedala by tomu aj zobrazená morfológia územia v hornej časti obrázku, taká istá vzdialenosť od rieky Hnilec a taktiež názvy na mape od Luxa, kde sú uvedené názvy Vrchná a Spodná záhrada.
Výskyt uhlia pri Dobšinskej ľadovej jaskyni bol určite objavený a banícky skúmaný už v roku 1769. Následne bol potom predmetom prieskumu vykonávaného ďalšími oprávnenými majiteľmi v 19. storočí, ktorí už pracovali modernejšou technológiou razenia štôlne a odvozu hlušiny na povrch. O tom svedčia i údaje, ktoré uvádzame v pokračovaní článku.
Zaznamenaný výskyt uhlia sa, podľa geologickej mapy, zostavenej ŠGÚDŠ Bratislava a popisu hornín k nej, nachádza, vo vrchnej kriede druhohôr. Sloj hnedého uhlia vznikla v sladkovodnom brakickom horninovom súvrství s tmavosivými vápnitými z bridličnatými ílovcami, v ktorých boli nájdené i fosílie foraminifer – dierkavce, ako to uvádza D. Boorová v mape ŠGÚDŠ – pod označením vik2g. V nasledujúcej geologickej mape sme horninové súbory, ktoré sú detailne popísané vo vysvetlivkách geologickej mapy autormi, označili len názvami hornín.
Image may be NSFW. Clik here to view.
obr. 10. Archívne informácie o výskyte uhlia
Razenie a prieskum v tejto lokalite na začiatku 19. storočia potvrdzujú i informácie z kníh a novín: V knihe: Mikulik, J.: A Bánya- és Vasipar története Dobsinán, Budapest, 1880, s. 31 je uvedené:
„Mesto Dobšiná okolo roku 1810, ale aj v ostatnom čase, vykonávalo prieskumné práce na kamenné uhlie v oblasti Ostrej skaly, ale po krátkej dobe dospelo k presvedčeniu, že objavené ložisko nie je iba veľmi malé, ale ani neobsahuje čistú surovinu.
O uhlí v tejto lokalite bol v maďarských novinách uverejnený i nasledovný oznam uvedený nižšie. Žiaľ názov novín a dátum zverejnenia sa nateraz nepodarilo zistiť (možno Vasárnapi Ujság ?)
Image may be NSFW. Clik here to view.Preklad článku (v doslovnom znení): (obr. 11 vpravo)
Nová baňa kamenného uhlia. V pohorí Gemer – Spiš, vedľa ľadovej jaskyne Dobšiná – ako je to napísané pre náš príspevok – sa narazilo na prvotriednu vrstvu uhlia, ktorej kvalita je rovnaká, ako má uhlie z Pruska. Banskí geológovia tiež uviedli, že dobšinský uhoľný rajón má nadväznosť na výbežky uhoľných vrstiev prusko-sliezskych hôr. Otváranie novej bane sa začalo ešte túto jeseň s prekvapujúcimi výsledkami.
O výskyte uhlia sa zmieňuje v článku aj: Noth J. 1874: Kleine Mitteilungen Nr. 4 Kohlenvorkomisse an der Stracena – Höle bei Dobschau. Verh. geol. Reichanst, Wien.
Preklad informácie :
Na úpätí svahu pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou sa nachádzajú hnedé slienité bridlice, ktoré sú na čerstvom lome veľmi tvrdé a na povrchu sa rozpadávajú na rombické kúsky. V týchto bridliciach sa nachádzajú polohy čierne sa lesknúceho hnedého uhlia o hrúbke 2 až 6 Zoll (5,2 až 15,8 cm). Bridlice neobsahujú žiadne fosílie (Bivalen und Schnecken). Uhlie je lesknúco čierne a je prerážané žilkami kalcitu. Pre malú hrúbku sotva dosahujú významnejšiu hodnotu. Otázku, či na iných miestach môžu mať väčšiu hrúbku a tiež v porovnaní zo Štajerskými výskytmi nemožno negatívne zodpovedať.
O tejto lokalite sa ďalej zmieňuje i D. Andrusov v publikácii: Geológia Československých Karpát, zväzok II., 1959, str. 331. V nej je uvedené:
„Polohy zlepencov sa striedajú s polohami červených slienitých bridlíc s vložkami a šošovkami svetlých alebo červenohnedých pieskovcov a prípadne i zlepencov. Pravdepodobne v týchto vrstvách sa nachádzajú v okolí stanice Dobšinská Ľadová Jaskyňa sloje lesklého hnedého uhlia o hrúbke 5 – 15 cm, ktoré na malú vzdialenosť vykliňujú (porov. North 1874). Vyskytujú sa v hnedých slienitých bridliciach, o ktorých sa Kettner domnieva, že tiež patria vrchnej kriede. Obsahujú faunu morských ulitníkov a lastúrnikov.“
Výskyt vyššie uvedených zlepencov, ktoré sú zakreslené v geologickej mape i pri výskyte uhlia overovaného štôlňou, možno vidieť neďaleko železničnej stanice Dobšinská Ľadová Jaskyňa:
Image may be NSFW. Clik here to view. Výskyty uhlia v okolí mesta Dobšiná
Sloje hnedého uhlia sú v okolí Dobšinej známe z karbónu paleozoika, v horninovom súbore hámorské vrstvy, nazvané podľa osady Vyšný Hámor v Dobšinej. Boli zistené i v 20. storočí v severnom pruhu vrchného karbónu viacerými vrtmi, napr. vo vrte G-37 pri Vyšnom Hámri. Informácie o jeho výskyte v okolí Dobšinej sú aj v maďarskom odbornom časopise „Bányászsati és Kohászati Lapok“ (v ďalšom BKL):
Výpis z BKL 1906, II. č. 24 Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1905 évben, s. 736
Je potrebné uviesť, že jedna spoločnosť (kutató társaság) s úmyslom vykonávať prieskumné práce na možný výskyt uhlia a jeho ťažbu, uzavrela s mestom Dobšiná ako dotknutým väčšinovým vlastníkom územia dohodu, podľa ktorej vykoná na dotknutom území prieskum výskytu uhoľnej substancie.
Výpis z BKL r. XL, 1907, II. č. 24 Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1906. évben, s. 717
K informácii z predchádzajúcej štatistiky o prieskumných prácach na kamenné uhlie v Dobšinej je potrebné uviesť, že banský inžinier Simon Jex, s úmyslom vylúčiť ostatných záujemcov získal 12 výhradných kutísk, v ktorých vykonával aj prieskumné práce, ale doteraz bez výsledkov. O výskyte uhlia pri Dobšinej bola zmienka aj v odborných časopisoch, ktorá však nezodpovedala celkom skutočnosti. V záujme podrobnejšieho zistenia skutočnosti plánujú realizovať prieskumné práce pomocou vrtov.
V publikácii Papp, K.: A Magyar Birodalom Vasérc- és Kőszénkészlete, Budapest, 1915, s. 585 sa uvádza:
Záujem, o prieskum výskytu uhlia pri Dobšinej, vyvolalo pojednanie o vrstvách morského karbónu na okolí, ktoré uverejnil Fresch Frigyes roku 1906 v periodiku Földtani Közlöny. Prieskumné práce začal banský inžinier Jex Simon na základe dohody s mestom Dobšiná a vlastníkmi pozemkov v roku 1906. Prieskumné územie tvorilo 12 výhradných kutísk, práce však doteraz boli bezvýsledné.
Taktiež v knihe Mikulik, J: A Bánya- és Vasipar története Dobsinán, Budapest, 1880, s. 31 je uvedené: Prieskumné práce v oblasti výskytu uhlia začal 29. januára 1720 Lányi Pál na lokalite pri Hanishő („wo von Hanneshő Wernarer Steig in die Gilnitz kombt und der Gölnitz nach Runter“) a pokračoval v roku 1727.
Záverom
Pre informovanosť uvádzame veľmi stručne výskyty a ložiská čierneho a hnedého uhlia na Slovensku, a to podľa ich vzniku v jednotlivých geologických obdobiach (uvádzame bez rašeliny a lignitu – v bani Čáry, v blízkosti obce Kúty, sa lignit i dnes ťaží).
Z prvohôr (paleozoikum), kde patria najstaršie ložiská uhlia, a to z obdobia karbónu. Jediné ložisko na Slovensku s najkvalitnejším uhlím, ktorým je antracit, poznáme z východného Slovenska, a to pri obci Veľká Tŕňa. Bolo predmetom prieskumu v druhej polovici 20. storočia. Sloj má miestami hrúbku i 6 m, ale pre malé množstvo zásob a zložitú tektoniku ovplyvňujúcu priebeh slojov sa neťaží.
Z druhohôr (mezozoikum) poznáme výskyty uhlia na viacerých miestach, napr. Bánovce nad Bebravou, Vrbové, ale ide o hnedé uhlie o malých hrúbkach, takže nemajú ekonomický význam. Sem sa zaraďuje i výskyt pri Dobšinskej Ľadovej Jaskyni.
Z treťohôr (tercier) sú to ložiská, ktoré vznikli v období paleogénu a neogénu. Najväčšie ložiská sú v Juhoslovenskej pánve, a to v Handlovsko-nováckej uhoľnej oblasti. Najznámejšie sú Veľký Krtíš, Modrý Kameň, Handlová, Nováky. Pomerne veľké ložisko hnedého uhlia sa ťažilo i pri obci Badín, južne od Banskej Bystrice. V treťohorách vznikli i ložiská uhlia v Podvihorlatskej uhoľnej panve – ložiská Sejkov, Vyšné Nemecké a Hnojné.
Známy je aj výskyt uhlia v Moldavskej kotline – ložisko Drieňovec, ktoré bolo v minulosti i v malej miere ťažené.
Spracovali:
RNDr. Ondrej Rozložník, Ing. Mikuláš Rozložník, Štefan Polgári. 08.2019
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr po dlhú dobu s ťažbou železnej rudy.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Obr. 1 - Západná časť námestia Rožňavy s biskupskou katedrálou začiatkom 20. storočia.
S rozvojom banského priemyslu neoddeliteľne súvisel vznik a činnosť stavovských organizácii s rôznou náplňou. Jednou z nich bola stavovská organizácia banských a hutníckych inžinierov a technikov nazvaná ako Krajinská uhorská banícko-hutnícka spoločnosť, založená v septembri 1885. Jej sídlom do roku 1903 bola Banská Štiavnica, potom Budapešť. Podľa stanov mala spoločnosť hájiť záujmy baníctva a hutníctva a všemožne napomáhať ich vedeckému a technickému rozvoju. Spoločnosť mala župné pobočky, a tak na území bola dňa 29. júna 1897 založená Boršodsko-gemerská pobočka. Ako neskorší vývoj ukázal, práve táto mala aj na založenie a ďalší vývoj baníckeho školstva v meste rozhodujúci vplyv.
Začiatkom nasledujúceho storočia sa dobývanie železnej rudy na Gemeri dostávalo na nebývalú úroveň, zvyšovala sa ťažba a rozširovalo sa používanie mechanizmov. Tieto skutočnosti kládli však aj vyššie nároky na technické riadenie baníckych prác, čo si zároveň vyžadovalo aj vzdelanejšie technické kádre. Keďže sa, na škodu veci, štátna školská správa o odborné priemyselné školy nestarala, začala sa s touto otázkou zaoberať Boršodsko-gemerská pobočka krajinskej banícko-hutníckej spoločnosti.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Obr. 2. Pohľad na mesto začiatkom 20. storočia
Založenie baníckej školy
K prvému jednaniu o možnostiach založenia priemyselnej baníckej školy došlo 5. júla 1903 na valnom zhromaždení pobočky, konanom v obci Királd (okres Putnok, Maďarsko). V rámci programu zhromaždenia, na základe žiadosti ústredia, sa dôkladne prejednávala otázka plánovaného založenia baníckej školy pre dobývanie uhlia v obci Petrozsény, pričom ako vzor mala slúžiť rozvíjajúca sa takáto škola v Pécsi. V tejto súvislosti však valné zhromaždenie konštatovalo, že by sa mala aj v Dobšinej obnoviť zaniknutá banícka škola, alebo ju otvoriť v Rožňave. Pre uskutočnenie tohto cieľa pobočka mienila využiť všetky dostupné možnosti a úlohu vypracovať návrh na jej riešenie zverila výboru pobočky. Uznesenie tohto valného zhromaždenia tak bolo prvým podnetom na zriadenie baníckej školy v Rožňave, ale i keď pre plnenie iných úloh problém na určitú dobu upadol do pozadia, bol stále na stretnutiach výboru pobočky predmetom prejednávania.
Otázka príprav a založenia baníckej školy nadobudla konkrétnejšiu formu na valnom zhromaždení pobočky dňa 19. marca 1904, ktoré sa konalo v Rožňave. V rámci programu jednania tam odznela sťažnosť, že banské závody v záujmovom území pobočky majú nedostatok odborníkov, takých, akých predtým vychovávala zaniknutá banícka škola v Dobšinej, ktorí našli uplatnenie všade. V záujme prekonania vzniknutých problémov, na návrh vtedajšieho predsedu pobočky Maxmiliána Sárkánya, sa znova a dôslednejšie, začalo s prípravami zaoberať tak, že banícka škola by mala byť v Dobšinej, alebo v Rožňave. Zároveň, v záujme zabezpečovania nevyhnutných krokov, bola zvolená, a neskôr doplnená, osobitná komisia. V pobočke bol vo všeobecnosti zastávaný názor, že ak by nastali neprekonateľné prekážky pri zakladaní baníckej školy v Dobšinej, alebo v Rožňave, je treba pripojiť sa k plánovanému založeniu baníckej školy v Gelnici.
V tejto situácii bolo potrebné nájsť cestu k tomu, aby si záujem o založenie baníckej školy osvojili aj všetky zainteresované strany a súčasne sa zaviazali aj zabezpečiť finančné príspevky.
Poverená komisia vypracovala návrh na riešenie, ktorý sa už 28. apríla 1904 prerokovával na zasadnutí výboru pobočky. V jeho zmysle by sa banská škola pre výchovu technikov mala zriadiť v Rožňave alebo v Dobšinej ako večerná škola, ktorú by poslucháči navštevovali po odpracovaní zmeny. Škola by mala mať 2 ročníky, každý ročník 2 semestre. Vyučovať sa bude 3 hodiny denne. Školu bude riadiť pobočka a dozor nad výučbou bude vykonávať štát.
Podľa zistení prípravnej komisie by bolo na údržbu školy (vecné a osobné náklady) potrebných v prvom roku 7 230 korún (v ďalšom K) a jednorazové náklady na zariadenie 2 000 K a v ďalších rokoch vždy po 6 130 K.
Pobočka sa obrátila na obidve mestá, Dobšinú a Rožňavu, so žiadosťou, či by boli ochotné prijať ponuku, zabezpečiť potrebné miestnosti, vytvoriť podmienky pre výučbu a finančne prispievať na jej prevádzku a údržbu. Vyjadrenie oboch miest bolo kladné, prejavili záujem, aby škola bola umiestnená u nich a súhlasili aj s finančným príspevkom.
Valné zhromaždenie, vo svojich uzneseniach, vyslovilo názor, že pobočka za podpory iných, bude schopná zabezpečiť založenie baníckej školy v intenciách zaniknutej baníckej školy v Dobšinej, jej prevádzkovanie, ako aj zabezpečiť odmeňovanie vyučujúcich. Okrem toho doporučuje, aby škola bola otvorená v Rožňave.
Na základe týchto udalostí vznikol pamätný zápis, kde sa na prvom mieste uvádza nevyhnutná potreba založenia baníckej školy v tomto regióne a rozhodnutie valného zhromaždenia o tom, že sídlom školy bude Rožňava, ako stredisko okruhu pôsobenia pobočky.
V ďalšom bolo konštatované, že v záujme kvalitného vzdelávania je, aby výučba bola bezprostredne prepojená s praxou, k čomu je nevyhnutná spolupráca s okolitými banskými závodmi. Uvedené je žiaduce aj preto, aby poslucháči mali možnosť zárobku počas doby trvania štúdia.
Všetkým týmto požiadavkám najlepšie vyhovuje Rožňava a jej okolie. Na území mesta pôsobí Rimavskomuránska šalgótarjánska účastinárska spoločnosť, ktorej banské závody sú vybavené najmodernejším technickým zariadením. V bezprostrednom susedstve je závod štátnych baní, kde začínajú využívať najnovšie technické prostriedky.
Mesto Rožňava má okrem toho aj výhodnú polohu, pretože v jej okolí sa nachádza viacej činných banských závodov, pričom má časovo výhodné železničné spojenie s neďalekými uhoľnými baňami Boršodskej župy.
Z hľadiska teoretickej výučby, Rožňava poskytuje také prednosti, ktoré ostatné banské lokality na okolí nemajú, keďže v meste pôsobia dobre vybavené dve základné a dve stredné školy s vyspelými učiteľmi.
V takýchto podmienkach bola pobočka viac menej prinútená osvojiť si, že pripravovaná banícka škola bude v Rožňave. V tom zmysle bol výbor pobočky, uznesením valného zhromaždenia konaného dňa 20. januára 1907, poverený konať.
V ďalšom priebehu príprav bola vznesená požiadavka, aby výučbu v pripravovanej škole vykonávali samostatní odborníci, pričom by boli príslušne aj odmeňovaní. Aspoň niekoľko predmetov by mal vyučovať odborník z vedenia miestneho banského závodu uhorských štátnych baní a banské právo zase niektorý z úradníkov rožňavského kráľovského banského komisariátu.
Požiadavke pobočky o finančný príspevok na zabezpečenie novej školy pre prípravu banských technikov vyhovelo viacej banských závodov, a to na obdobie piatich alebo šiestich rokov.
Finančné príspevky prisľúbili:
a) Uhorské kráľovské ministerstvo financií ako republikový orgán baníckeho vzdelávania (štátna podpora) vo výške 2 560 K ročne b) Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť ročne 2 000 K c) Maďarská všeobecná uhoľná účastinárska spoločnosť ročne 600 K d) Antimonové bane A. Odendall ročne 200 K e) Knieža Filip Koburg (Fülöp Szász Coburg Gothai) ročne 200 K f) Účastinárska maďarská spoločnosť Meisels ročne 200 K g) Železiarska banská spoločnosť Heinzelmann ročne 100 K h) Banská účastinárska spoločnosť bane Kazinczy ročne 100 K i) podstatným dielom k založeniu školy prispelo mesto Rožňava, keď na základe uznesenia zastupiteľstva zo dňa 8. júla 1908 sa zaviazalo pripraviť miestnosti, zabezpečiť ich vykurovanie a osvetľovanie, okrem toho poskytnúť na zabezpečenie prevádzky školy počas celého obdobia v prvých dvoch rokoch 360 K a počnúc tretím rokom ročne 600 K, čím vlastne splnila všetky požiadavky pobočky. Táto skutočnosť vlastne znamenala, že v súperení obidvoch zainteresovaných miest o založenie školy vyhrávala Rožňava.
Podľa niektorých prameňov, ostávalo nekrytých financií na prvý rok 1 230 K a 2 000 K a na ďalšie roky po 130 K. Úhradu týchto nákladov by malo zabezpečiť mesto, v ktorom bude škola založená.
Rozhodnutie výboru pobočky, napriek všetkému, nebolo jednoduché. Na valnom zhromaždení pobočky dňa 5. septembra 1908 konaného v Rožňave, sa za účasti zástupcov obidvoch zainteresovaných miest rozhodlo, že škola bude zriadená v Rožňave. Zástupcom mesta Dobšiná bol S. Klein, ktorý toto rozhodnutie vzal so zármutkom na vedomie a vyhlásil, že týmto bola Dobšiná ako banské mesto ponížená.
Po tomto rozhodnutí sa prípravy na založenie školy urýchlene pohli napred. Ako prvé, bol spracovaný štatút pripravovanej školy. V tejto súvislosti bolo potrebné vyriešiť otázku, kto bude dozorným orgánom školy, čo si privlastňovalo nielen mesto, ale aj podporujúce závody. Pobočka si však chcela toto právo ponechať. Po dlhších rokovaniach bolo nakoniec dohodnuté, že škola ostane v správe pobočky. Na základe toho pobočka menovala a prijala riaditeľa školy. Maďarské ministerstvo financií, ako hlavný republikový orgán baníckeho vzdelávania, svojím výnosom č. 81455 zo dňa 21. augusta 1909 schválilo legalizáciu školy a jej stanovy.
V týchto stanovách bola škola charakterizovaná ako verejná s vyučovacím jazykom maďarským. Prijímanie uchádzačov sa realizovalo každý druhý rok. Uchádzači museli ovládať maďarský jazyk a svoje vedomosti museli preukázať pred prijímacou komisiou a museli mať úradné potvrdenie o absolvovaní banskej praxe. Prijímací pohovor nemuseli absolvovať záujemcovia, ktorí sa preukázali vysvedčením o ukončení strednej školy. K žiadosti o prijatie bolo potrebné pripojiť školské, služobné a lekárske potvrdenia. Prijímacie pohovory bolo možné vykonať aj priamo do druhého ročníka, ak záujemca preukázal znalosti z prípravného ročníka. Vyučovanie bolo teda rozvrhnuté na dva roky a pozostávalo z prípravného a odborného kurzu. Každý poslucháč bol povinný zaplatiť školné vo výške 40 korún. Žiaci na konci roka skladali zo všetkých vyučovacích predmetov skúšky, pričom žiaci z prípravného kurzu dostávali dočasné vysvedčenie a po ukončení odborného kurzu dostávali výsledné vysvedčenie. Žiaci, ktorí mali dobrý prospech, mohli dostávať aj finančnú výpomoc (štipendium).
Boršodsko-gemerská pobočka spoločnosti mala právomoc voliť riaditeľa školy, posudzovať ročné hodnotenia činnosti školy, vykonávať kontrolu účtovníctva a rozpočtu, meniť stanovy a voliť komisiu. Riaditeľ školy a učiteľský zbor boli podriadení dozornému výboru školy.
Valné zhromaždenie pobočky zvolilo riaditeľa novo vzniknutej školy, ktorým sa stal diplomovaný banský inžinier Ľudovít Győző (Győző Lajos). V niektorých podkladoch sa uvádza, že riaditeľom školy sa stal Viktor Lajoš, penzionovaný banský riaditeľ, ktorého povinnosťou bolo starať sa aj o zbierky baníckeho múzea a robiť tajomníka pobočky (pozri G. Frák c. d. s. 73)
Zainteresované organizácie, okrem jednej, už poskytli prisľúbené finančné prostriedky na prvý školský rok. Riaditeľ školy vypracoval plán výučby a mesto Rožňava sa postaralo o miestnosť v 4. triede ľudovej školy. Neskôr sa však ukázalo, že poskytnutá miestnosť pre výučbu nevyhovovala, a tak sa hľadali iné možnosti. Školu nakoniec museli umiestniť do jednej miestnosti múzea. V tejto súvislosti zaznela aj istá výčitka, že miestnosti ponúkané mestom Dobšiná v meštianskej škole by určite boli vyhovujúce.
Učiteľom na prvý polrok prvého školského roku sa stal Ján Schmögner (Schmögner János), diplomovaný učiteľ pre základné a priemyselné školy.
Pre rôzne komplikácie sa otvorenie školy nemohlo uskutočniť ešte v roku 1908. Slávnostné otvorenie sa konalo až 8. septembra 1909 (uvádza sa aj 7. september), a to v rámci valného zhromaždenia Gemersko-boršodskej pobočky Krajinskej uhorskej banícko-hutníckej spoločnosti, ktorá bola zakladateľom tejto baníckej školy pre predákov a technikov v Rožňave. Zasadanie, ktoré malo obzvlášť slávnostný priebeh, viedol banský komisár a podpredseda Vendelín Bránsky (Bránszky Vendel). V úvode predniesol správu komisie pre prípravu založenia školy, ktorá bola schválená. Vyzdvihol zásluhy pobočky a poďakoval všetkým, ktorí sa o založenie školy zaslúžili. Potom bol predstavený nový riaditeľ baníckej školy Ľudovít Győző (Győző Lajos), ktorý bude zárukou, že škola bude pôsobiť úspešne v zmysle želaní pobočky.
Zhromaždenie potom pokračovalo v miestnej základnej škole, kde bude škola umiestnená. Zaujímavý a poučný prejav tu predniesol hlavný maďarský kráľovský banský komisár Alfréd Czerminger (Czerminger Alfréd). Zaoberal sa prípravou a založením baníckej školy v Rožňave, jej významom a úlohami.
Valné zhromaždenie vzalo na vedomie a schválilo správu výboru, čím sa skončila skoro šesťročná snaha o založenie baníckej školy. Pred začiatkom úspešného pôsobenia školy, je treba poďakovať všetkým zainteresovaným, ktorí sa o túto skutočnosť zaslúžili. V ďalšom starosta mesta Rožňava dr. Jozef Pósch (Pósch József) predniesol svoj prejav a banský radca Vendelín Bránsky prevzal miestnosť v štátnej základnej škole pre účely baníckej školy, ktorú zveril do starostlivosti novozvolenému riaditeľovi.
Vo večerných hodinách sa potom účastníci zhromaždenia a hostia stretli na spoločnej večeri a posedení v panskom kasíne, ktoré trvalo až do neskorých večerných hodín.
Školský rok 1909/10
Na štúdium v tomto školskom roku sa prihlásilo 19 žiakov, z ktorých bez konania prijímacích skúšok prijali 6-ich a zvyšných 13 záujemcov sa skúškam podrobilo. Z nich vyhovelo 12 a jeden sa ku skúškam nedostavil. Z prijatých žiakov štyria zo školy odišli, a tak na konci školského roka počet žiakov klesol na 14.
Z prípravného kurzu žiaci absolvovali skúšky nasledovne:
a) v pripravenosti:
výborný
3
veľmi dobrý
3
dobrý
5
dostatočný
1
nedostatočný
2
spolu
14
Z týchto žiakov piati ukončili základnú školu a 1. – 4. triedy meštianskej školy ukončilo 9 žiakov.
b) prospech žiakov prípravného kurzu vo vyučovacích predmetoch:
výborný
5
dobrý
6
dostatočný
3
nedostatočný
-
spolu
14
c) percentuálne vyjadrenie prospechu vo vyučovacích predmetoch:
výborný
56
36,36%
dobrý
66
42,86 %
dostatočný
32
20,78ˇ%
nedostatočný
-
-
spolu
154
100,00%
Snaha (pracovitosť) vo vyučovacích predmetoch a prospech v ručných prácach (praktická činnosť)
výborný
14
100,00 %
Ďalší odborný kurz sa, na základe rozhodnutia výboru zo dňa 30. júna 1910, začal 1. septembra 1910.
Žiaci sa musia preukázať potvrdením zamestnávateľa o vykonávaní zamestnania cez prázdniny a o pracovnej morálke. Poslucháči školy pracovali ako robotníci v okolitých závodoch, ako Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska spoločnosť v Rožňave, erárne bane v Nadabule, antimónové bane v Čučme a iných. Vzhľadom na počet žiakov, ktorí ukončili prípravný kurz, sa do odborného kurzu nebudú prijímať noví žiaci.
Školský rok 1910/11
Dňa 1. septembra 1910 bol otvorený prvý dvojročný cyklus odboru, na ktorý sa prihlásilo 14 žiakov – absolventov prípravného kurzu predchádzajúceho školského roku.
Na valnom zhromaždení pobočky, konanom dňa 9. júna 1910, zvolili týchto riadnych členov dozorného výboru:
Vendelín Bránsky (Bránszky Vendel) – kráľ. banský radca, hlavný dozorca v. v. Július Gyürky (Gyürky Gyula) – banský radca, riaditeľ baní spoločnosti Karol Polák (Polák Károly) – hlavný kráľ. komisár Dr. Jozef Pósch (Dr. Pósch József) – starosta Samuel Zorkóci (Zorkóczy Samu) – technický riaditeľ spoločnosti Konrád Rehling (Rehling Konrád) – riaditeľ baní spoločnosti Július Schréger (Schéger Gyula) – riaditeľ železiarne
Náhradníci: Alexander Horváth (Horváth Sándor) – riaditeľ huty Ferdinand Kraus (Krausz Nándor) – hlavný banský kurátor Ladislav Feymann (Feymann László) – mestský verejný poručník Koloman Benedikty (Benedikty Kálman) – hlavný banský dozorca Dr. Vojtech Heinzelmann (Dr. Hisnyai Heinzelmann Béla) – riaditeľ továrne Samuel Rusnák (Rusznák Samu) – hlavný banský kurátor spoločnosti Ladislav Török (Török László) – kráľ. banský hlavný inžinier
Dozorný výbor v priebehu školského roka zasadal päťkrát (11. 8. a 21. 12. 1910, 4. 3. 1911, 6. a 27. 6. 1911). Členovia výboru sa zúčastnili priebehu skúšok pri ukončení zimného polroku odborného kurzu dňa 25. januára 1911, ďalej záverečných skúšok odborného kurzu v dňoch 21. júna 1911 z banského dobývania, 23. júna z úpravníctva a 26. júna 1911 z banského meračstva.
Okrem toho dozorný výbor:
- na zasadaní ustanovujúcej schôdze dňa 1. augusta 1911 jednomyseľne požiadal Vendelína Bránskeho, aby prijal funkciu predsedu na nasledujúce obdobie - prejednal rozpočet školy na školský rok 1910/11 - zhodnotil a spresnil učebný plán odborného kurzu v zmysle pripomienok prispievajúcich subjektov - upravil organizáciu vykonávania skúšok v zimnom polroku odborného kurzu a rozhodol o termínoch ich realizácie - navštívil jednotlivé podniky, ktoré by mali záujem o umiestnenie absolventov školy a doteraz nemajú prijatie dohodnuté, keďže 10 absolventov má umiestnenie už isté a traja sú doteraz nezaradení - prieskumom zistil záujem jednotlivých firiem aké počty absolventov by mohli prijať do zamestnania (Rimavsko-muránska šalgótarjánska spoločnosť 7 – 8, miestne erárne bane 3, firma Odendall 4), na základe čoho rozhodol, že do prípravného kurzu na budúci rok prijmú 15 žiakov.
Učiteľský zbor:
Viktor Lajoš (Lajos Győző), dipl. banský inžinier, banský inžinier v. v. – riaditeľ školy a odborný učiteľ, vyučuje predmety banské dobývanie, úprava rúd, povrchové a banské meračstvo, všeobecné a banské strojníctvo vrátane rysovania, týždenný počet hodín v zimnom polroku 13, v letnom 18 Karol Polák, kráľ. hlavný banský komisár – učiteľ, vyučuje banské právo, týždenný počet hodín v zimnom polroku 2 Ján Schmögner (Schmögner János) – dipl. učiteľ rysovania, vyučuje banské účtovníctvo a ozdobné písmo, týždenný počet hodín v zimnom polroku 3
Žiaci
Prípravný kurz ukončili piati absolventi s prospechom výborným, piati s prospechom dobrý a traja s prospechom dostatočný. Z prihlásených poslucháčov jeden pred koncom zimného polroka odborného kurzu zo školy odišiel.
Vyučované predmety
Banské dobývanie– počet hodín v zimnom polroku 65, v letnom 56, spolu 121, štruktúra predmetu: poznávanie terénu, vyhľadávanie ložísk a predbežný výskum, hlbinné vŕtanie, banské procesy a nástroje, rozpojovacie práce, trhacie práce, rozbušky a zápalnice, dobývacie metódy s využitím strojného zariadenia, rýpadlá a brázdiace stroje, vŕtacie stroje, otvárka ložísk, prípravné práce, dobývacie metódy, výstuž banských diel, výdreva, banské stenovanie a prehradzovanie, doprava, fáranie, ovetrávanie, ochrana proti prívalu banských vôd, banské požiare
Úprava rudných surovín– počet týždenných hodín v zimnom polroku 37, v letnom 32, spolu 69, štruktúra predmetu: základy rudného úpravníctva, úprava rudnej suroviny suchou cestou, mokrá úprava, prístroje na drvenie rudy, valcové drviče a mlyny, drviace mlyny, triedenie podľa zrnitosti a podľa špecifickej váhy v kvapalinách, následné špeciálne úpravy, úprava chemickou cestou, dopravné zariadenia, briketovanie
Povrchové a banské meračstvo – štruktúra predmetu: základy meracích prác, mierky, prostriedky na stabilizáciu a označenie bodov, vytyčovanie smeru a uhlov, meracia reťaz, tyč a pásmo, meranie dĺžok a diaľkomery, meranie smeru, všeobecne o meracích prístrojoch, olovnice, nivelácia, nonius, vytyčovanie uhlov, teodolit, orientačné uhlomery, merací stôl, zameriavacie pravítko, meranie zvislých uhlov, stabilizácia a označovanie meračských bodov v baniach, jednoduchý banský uhlomer, uhlomer typu Schneider a Borchers, kompas, závesné prístroje, vlastnosti magnetickej strelky, meranie šnúrou, krížová metóda merania, meranie výškových rozdielov, vytýčenie spádu počvy, zakladanie prieskumných polí, zostrojovanie banských máp a ich kópií
Všeobecné a banské strojníctvo – počet týždenných hodín v letnom polroku 24, štruktúra predmetu: základné pojmy strojníctva, časti strojov, kliny, skrutky, nity, nitovanie kotlov, prvky kruhového pohybu, hriadele, ložiská, olejovanie, pohon remeňom a lanom, ozubené kolesá, piesty čerpadiel a vývev, ventily, kotle a ich nedostatky, kotlový kameň, revízie kotlov, ukazovateľ hladiny vody v kotle, manometer, poistné ventily, injektor, vodné kolesá, turbíny, vodostĺpcové stroje, sacie, výtlačné a dvojčinné čerpadlá, ventilátory, usmerňovače vzduchu, vzduchové kotle, piestový fúkač, kompresor, dávkovač, stanovenie množstva vody, výpočet vodnej energie
Banské právo – počet hodín v zimnom polroku 35, štruktúra predmetu: základné právne pojmy, všeobecné ustanovenia banského zákona, prieskum, udeľovanie banských polí a povrchových mier, povoľovanie razenia banských diel rôznej dôležitosti, prenechanie pozemkov a vôd banským podnikom, vyvlastnenie a zabraňovanie banským škodám, súvisiace práva majiteľov baní a pri udeľovaní banských oprávnení, spoločné dobývanie a banské spoločnosti, udržiavanie baní v činnosti, podrobná informácia o pomeroch a vzťahu majiteľov baní k úradníkom a robotníkom, bratské pokladnice, dozorná činnosť banskej vrchnosti nad dobývaním v baniach, priestupky proti ustanoveniam banského zákona a tresty, zánik banských oprávnení a ich odobratie
Banské účtovníctvo – počet hodín: v zimnom polroku 32, štruktúra predmetu: všeobecne o účtovaní, základné pojmy účtovníctva, účtovníctvo a hospodárenie, o štáte, potreby štátu, príjmy, dane a pod., mládenecká a robotnícka knižka, zoznam prehliadok, denný a zmenový zápis, kniha remeselných oborov, účty zárobku a mzdových výdajov, príspevky bratských pokladníc, vyplácanie mzdy, nemocenské, účtovanie prevádzkových materiálov, vypracovávanie praktických príkladov na základe praxe, poznámok a kníh
Rysovanie z banského dobývania – počet hodín: v zimnom polroku 36, v letnom 24, spolu 60 hodín, štruktúra predmetu: banské stroje, druhy banskej výstuže, banské steny a hrádze, druhy hlbinného vŕtania, dopravné zariadenia, druhy dobývania
Úpravnícke a strojárske rysovanie – počet hodín: v letnom polroku 50, štruktúra predmetu: triediace stroje a zariadenia, drviace stroje, ventilátory, vŕtacie stroje, čerpadlá, kotly, zariadenie zvážnych a lanovkových tratí, kompresory
Rysovanie z povrchového a banského meračstva – počet hodín: v zimnom polroku 45, v letnom 42, spolu 87 hodín, štruktúra predmetu: vytyčovanie priamok a uhlov, meranie smerov, miestne mapy, podrobné mapy uhoľných a rudných baní a zhotovovanie ich duplikátov, zostrojovanie mapy z nameraných hodnôt v bani
Praktické cvičenie z povrchového a banského meračstva – počet hodín: v zimnom polroku 9, v letnom 53, spolu 62 hodín, štruktúra predmetu: vytyčovanie smerov a uhlov, jednoduchý a krížový polygón, nivelácia s použitím prístrojov, vlastné zameranie bane jednoduchým a krížovým polygónom, výpočty z nameraných hodnôt
Ozdobné písmo – počet hodín v zimnom polroku 18, štruktúra predmetu: prípravné cvičenie, malé a veľké písmená, slová, vety, precvičovanie písania hovorového slova
Praktické cvičenie z banského dobývania a úpravy rúd – v školskom roku bolo uskutočnených 12 odborných exkurzií do týchto prevádzok:
1. úpravňa rúd zálohovej spoločnosti Meissels a spoločníci v Dobšinej
2. úpravňa rudnej suroviny v Prostrednom hámri - Mlynkoch
3. povrchové zariadenie a úpravňa Rimamuránskej úč. spoločnosti v Rožňave
4. úpravnícke zariadenia firmy Odendall v Čučme
5. bane a triedička Hornouhorských baní a hút, úč. spol. v Smolníckej Hute
6. bane maďarského eráru v Rudnej
7. bane a hlbinné vrty bansko-železiarskej spoločnosti Heinzelmann v Licinciach
8. vápencový lom Rimamuránskej úč. spoločnosti vo Vidovej
9. bane Rimamuránskej úč. spoločnosti v Rožňavskej bani
10. uhoľné bane a triediareň úč. spol. Kazincské uhoľné bane v Sajókaza
11. bane Boršodskej banskej spoločnosti v Rudabányi
12. uhoľné bane maďarského eráru v Pereczesi
Žiaci
a) podľa materinského jazyka:
na začiatku
na konci roka
maďarský
6
6
nemecký
8
7
spolu:
14
13
b) podľa bydliska:
Gemerská župa:
Rožňava
2
2
Dobšiná
9
8
Krásnohorské Podhradie
1
1
Iné župy
Arió
2
2
spolu
14
13
Žiaci odborného kurzu mali ukončené: 5 žiakov základnú školu 8 žiakov ukončilo 4 triedy meštianky
Prospech žiakov
v prípravnom
v odbornom
kurze
výborný
5
5
dobrý
6
5
dostatočný
2
3
spolu
13
13
Prospech v učebných predmetoch
v prípravnom
v odbornom
kurze
kurze
výborný
55
38,46 %
54
41,54 %
dobrý
64
44,75 %
56
43,07 %
dostatočný
24
16,79 %
20
15,39 %
Usilovnosť v učebných predmetoch a prospech v ručných prácach 100 %
príspevok Všeobecnej maďarskej uhoľnej účast. spol.
600,00 K
-
príspevok bansko-železiarskej spoločnosti Heinzelmann
100,00 K
-
príspevok mesta Rožňava
360,00 K
-
príspevok úč. spoločnosti Uhoľné bane Kazincbarcika
100,00 K
-
príspevok maďarského Ministerstva financií
2 560,00 K
-
školné od poslucháčov
520,00 K
-
úroky za druhý polrok 1910
66,20 K
-
úroky za prvý polrok 1911
52,49 K
spolu
7 237,34 K
2. Výdaje:
-
plat riaditeľa a odborného učiteľa za dobu 1. 9. 1910 - 31. 8.1911
4 000.- K
-
náklady na nájomné pre riaditeľa za rovnaké obdobie
600.- K
-
odmena pre odborného učiteľa J. Schmögnera
180.- K
-
odmena pre odborného učiteľa Karola Poláka
250.- K
-
ročný plat kancelárskeho pracovníka
200.- K
-
kvitancia z príspevku Ministerstva financií za 2560 K
10.- K
-
nákup meracích a učebných pomôcok
180,49 K
-
nákup odborných kníh a učebníc
118,46 K
-
príprava 20 m3 dreva na vykurovanie
26,00 K
-
tlač 100 ks záverečného vysvedčenia
15,00 K
-
pečiatka
7,00 K
-
viazanie 12 ks odborných kníh
12,00 K
-
kancelárske potreby
3,28 K
-
drobný nákup a opravy
2,20 K
-
štočok banského znaku
4,00 K
-
poštové poplatky
18,40 K
-
náklady na osvetľovanie
29,66 K
-
žiarovky
13,20 K
-
pokladničné saldo (*)
1 508,55 K
spolu
7 237,34 K
(*) uvedené saldo je vrátane úrokov k 30. júnu 1911
Slávnostné ukončenie školského roka
Pri príležitosti ukončenia školského roka sa 27. júna 1911 konalo zasadanie dozorného výboru, na ktorom sa prítomným žiakom prihovoril predseda výboru Vendelín Bránsky. Zhodnotil dosiahnuté učebné výsledky, klady aj nedostatky a upozornil na možné ťažkosti v ďalšom pracovnom postavení absolventov. Výsledky záverečných skúšok vyhlásil riaditeľ školy Viktor Lajoš. Člen dozorného výboru starosta mesta Dr. Jozef Pósch upriamil pozornosť na to, že dosiahnuté pekné výsledky školy dokazujú dôležitosť aktivít boršodsko-gemerskej pobočky spoločnosti, čím táto rozšírila rady kultúrnych zariadení mesta. Poďakovanie za absolventov predniesol Ondrej Ujházy, čím predsedajúci úradne ukončil školský rok.
Nový dvojročný cyklus prípravného kurzu, v zmysle rozhodnutia dozorného výboru zo dňa 6. júna 1911, sa začne 4. septembra 1911 a prijímacie pohovory sa budú konať 1. a 2. septembra 1911. Do tohto prípravného kurzu bude prijatých 15 záujemcov.
Školský rok 1911/12
V tomto školskom roku bol otvorený druhý výučbový cyklus.
Predsedom dozornej rady bol banský radca Vendelín Bránsky, členmi boli banský radca Július Gürky (Gürky Gyula), banský komisár Karol Polák (Polák Károly), starosta mesta Jozef Pósch (Pósch Józsej), riaditeľ baní Konrád Rehling a riaditeľ železiarní v. v. Július Schréder (Schréder Gyula). Náhradníkmi boli riaditeľ huty v. v. Alexander Horváth (Horváth Sándor), hlavný banský kurátor Ferdinand Krausz (Krausz Nándor), mestský tútor Ladislav Feyman (Feyman László), hlavný banský dozorca Koloman Benedikty (Benedikty Kálmán), riaditeľ chyžnianskej továrne Dr. Vojtech Heinzelmann (Dr. Hisnyai Heinzelmann Béla), hlavný banský dozorca Samuel Rusnák (Rusznák Samu) a hlavný banský merač Ladislav Törek (Törek László).
Predstavenstvo na svojich zasadaniach 19. augusta, 1. a 15. septembra, 15. decembra 1911, 19. januára, 23. marca, 8. a 26. júna 1912 riešilo najmä:
- rozhodovalo o žiadostiach na prijatie do školy - zúčastňovalo sa na prijímacích skúškach - stanovovalo termíny konania skúšok - zúčastňovalo sa previerky činnosti školy 1. februára 1912 - zúčastnilo sa záverečných skúšok prípravného kurzu 1911/12 - prerokovalo rozpočet školského roku 1912/13 a po úprave ho predložilo valnému zhromaždenie pobočky - zabezpečilo finančný príspevok na činnosť školy na roky 1911 – 1914 vo výške po 400 K ročne od riaditeľstva Boršodskej banskej spoločnosti
Učiteľský zbor
Viktor Lajoš (Lajos Győző) – dipl. banský inžinier, riaditeľ baní v. v. – riaditeľ školy a učiteľ (vyučoval počty, mineralógiu, zemepis, prírodné vedy, všeobecné staviteľstvo a obecné rysovanie), počet hodín 9 týždenne v prvom polroku, 10 hodín v druhom polroku
Ján Schmδgner (Schmδgner János) – riaditeľ základnej školy, dipl. učiteľ kreslenia pre odborné učňovské školy (vyučoval maďarský jazyk a sloh, geometriu, rysovanie, mapovanie, písanie), počet hodín 8 týždenne v prvom polroku, 7 v druhom polroku
Dr. Hugo Heinz (Dr. Heinz Hugó) – lekár (vyučoval zdravotnú prvú pomoc), počet hodín v druhom polroku 1 hodina týždenne
Počet prijatých žiakov
V zmysle štatútu školy bez vykonania prijímacích skúšok prijali 13 záujemcov a po ich úspešnom absolvovaní, konaných v dňoch 1. a 3. septembra, ďalších 10, dodatočne 1. Záujemca o štúdium Gejza Počubaj (Pocsubaj Géza) z Dobšinej nebol prijatý, pretože nedosiahol predpísaný vek a taktiež nemal absolvovanú povinnú ročnú prax v bani.
Vyučované predmety
maďarský jazyk, pravopis, slohovanie:
- počet hodín: v prvom polroku 72, v druhom 38, spolu 110 hodín - štruktúra: čítanie, rozprávanie obsahu prečítaného textu, poézia, jazykoveda (veta, slovo, slabika, intonácia), rôznorodé vety, rozprava a jej časti, skloňovanie slov, jednoduché, rozšírené a zložené vety, používanie interpunkčných znamienok, písomné práce súvisiace s odprednášaným učivom, sloh a jeho štýly, písmo, koncipovanie verejných a úradných dokladov
- vyučujúci: Ján Schmδgner (Schmδgner János)
matematika:
- počet hodín: v prvom polroku 79, v druhom 23, spolu 102 hodín - štruktúra: štyri základné operácie, operácie s obyčajnými a desiatkovými číslami, systémy merania, počítanie času, druhá a tretia mocnina, odmocňovanie, jednoduchý trojpočet, deliteľnosť čísel, pojem pomernosti, percentuálny výpočet, rovnice o jednej neznámej, logaritmy
- vyučujúci: Ľudovít Győző (Győző Lajos)
geometria:
- počet hodín: v druhom polroku 36 hodín - štruktúra: základné pojmy (bod, priamka, plocha, teleso), druhy čiar, uhly a ich druhy, meranie uhlov, tvary a ich delenie, symetria, zhodnosť, podobnosť, kružnica a priamka, tvorba pravidelných mnohouholníkov, objem telies, skrutkovnica, plocha tvarov a jej výpočet, bod, priamka a plocha v priestore a ich vzájomný pomer, výpočet objemu telies a plochy ich povrchu, vypracovanie cvičných príkladov
- vyučujúci: Ján Schmδgner (Schmδgner János)
mineralógia:
- počet hodín: v prvom polroku 48, v druhom 37, spolu 85 hodín - štruktúra: pojmy mineralógie, vznik minerálov, ich fyzikálne a chemické vlastnosti, poznávanie hlavných a významných minerálov, minerály obsahujúce kovy, rudy, sprievodné minerály rudných ložísk; základné pojmy chémie, jednoduché a zložité chemické látky, zmes a zlúčenina, zákon stálych zlučovacích pomerov, atómy a molekula, molekulová váha, chemické vzorce, názvy zlúčenín, chemické reakcie, chemické rovnice a ich použitie, podstata látok, chemická hodnota, zásady, kyseliny, soli, organické zlúčeniny; všeobecná petrografia, usadené a kryštalické jednoduché horniny, eruptívne a hlbinné horniny, plytkomorské a výlevné horniny, premenené horniny
- vyučujúci: Viktor Lajoš (Lajos Győző)
prírodopis:
- počet hodín: v prvom polroku 41 hodín - štruktúra: všetko o zlúčeninách, všeobecný prírodopis, sila, pohyb, stroje, tekutiny, tlak vzduchu, pary, plyny, elektrina, magnetizmus, zvuk, svetlo
- vyučujúci: Viktor Lajoš (Lajos Győző)
zemepis a paleontológia:
- počet hodín: v druhom polroku 47 hodín - štruktúra: geomorfológia, dynamická geológia, vznik hornín, zloženie Zeme, historická geológia, paleontológia a pojem fosílie, význam paleontológie, geologické obdobia, charakteristika paleontologických formácií
- vyučujúci: Viktor Lajoš (Lajos Győző)
základy obecného staviteľstva - počet hodín v druhom polroku 30 hodín - štruktúra: stavebné hmoty, stavebný kameň, drevo na stavby, železo ako stavebný materiál, iné kovy, tmeliace a lepiace materiály, pomocné materiály, jednoduché kamenné, drevené a železné konštrukcie, samonosné a zaťaženiu odolné konštrukcie, schody, dvere, okná, podlahy, vykurovacie zariadenia, tesniaca technika, kanalizačné potrubia, ohrady, obytné domy, dopravné haly, projektovanie, rozpočtovanie, údržba budov a ich prestavba
- vyučujúci: Viktor Lajoš (Lajos Győző)
poskytovanie prvej pomoci - počet hodín: v druhom polroku 13 hodín - štruktúra: kostra človeka, svaly a nervy, pľúca, srdce a ich činnosť, tráviace orgány, druhy poranení a ich ošetrovanie, zápal rán, zaobchádzanie s ranami, uštipnutie jedovatým hadom, popáleniny, druhy krvácania, zastavovanie krvácania, zlomeniny a ich ošetrovanie, vytknutie, omdlenie, oživovanie, otras mozgu, mŕtvica, popáleniny, úrazy spôsobené elektrickým prúdom, otravy, alkohol, otrava nikotínom, nákazlivé ochorenia a ochrana pred nimi
- vyučujúci: Dr. Hugo Heinz (Dr. Heinz Hugó)
kreslenie a geometrické rysovanie, prvky zobrazovacej geometrie a mapové (kartografické) písmo
- počet hodín: v prvom polroku 47, v druhom 39, spolu 86 hodín - štruktúra: ručná kresba (základné cvičenie, tvary ohraničené priamkami a krivkami, jednoduché plochy a ozdoby a ich kreslenie ceruzkou a tušom, vypracovanie krycími a priehľadnými farbami); geometrické rysovanie (čiary, písmená, základné konštrukcie, konštruovanie pravidelných a pomerových tvarov, používanie mierky a pomerového uhla, kruh, kružnica, klenba, ozdoby a ich zostavenie; priemety telies, izometrické zobrazovanie; mapové značky (všeobecné zásady), močariny, stromy, oráčiny, lúky, lesy, záhrady, tečúce a stojaté vody, cesty, označovanie budov, farebnosť
- vyučujúci: Ján Schmδgner (Schmδgner János)
stavebné rysovanie: - počet hodín: v druhom polroku 36 hodín - štruktúra: tehlová a drevená väzba, krycie konštrukcie, zmiešané murivá, základové a statické väzby, vzorkované väzby - vyučujúci: Viktor Lajoš (Lajos Győző)
krasopis, ozdobné písmo:
- počet hodín: krasopis v prvom polroku 18 hodín, ozdobné písmo v druhom polroku 16 hodín - štruktúra: praktické cvičenie, malé a veľké písmená, písanie slov a viet - vyučujúci: Ján Schmδgner (Schmδgner János)
Počet žiakov
a) podľa materinského jazyka: na začiatku roka a na konci roka
na začiatku
na konci
maďarský
9
8
nemecký
5
5
spolu
14
13
b) podľa príslušnosti k bydlisku:
Gemerská župa:
na začiatku
na konci
Dobšiná
3
3
Údolie Hrona
1
1
Ostatné:
Réka
1
Borsodnánasd
1
1
Ózd
1
1
Sajóvárkony (dnes časť Ózdu)
1
1
Salgótarján
2
2
Smolnícka Huta
1
1
Spišská Nová Ves
1
1
Vyhne
1
1
Pécs
1
1
spolu
14
13
c) podľa veku:
16 roční
2 žiaci
17 roční
1 žiak
18 roční
2 žiaci
19 roční
2 žiaci
20 ročný
1 žiak (počas roka opustil školy)
24 roční
2 žiaci
25 ročný
1 žiak
29 roční
3 žiaci
Zo žiakov prípravného kurzu mali ukončené:
- základnú školu ukončilo 12 žiakov - 4 triedy meštianskej školy ukončil 1 žiak
plat riaditeľa a odborného učiteľa za dobu 1. 9. 1911 - 31. 8.1912
4 000.- K
-
náklady na nájomné pre riaditeľa za rovnaké obdobie
600.- K
-
odmena pre odborného učiteľa J. Schmögnera
575.- K
-
odmena pre odborného učiteľa Dr. H. Heinza
125.- K
-
ročný plat kancelárskeho pracovníka
224,97 K
-
kúpa 10,5 m koberca
37,36 K
-
rekonštrukcia elektrických rozvodov
62,52 K
-
učebné pomôcky pre výučbu fyziky a chémie
320,48 K
-
náklady na osvetľovanie
46,99 K
-
drevo na vykurovanie a jeho príprava
51,28 K
-
písacie a kresliace potreby
9,04 K
-
pľuvátka
5,50 K
-
poštové náklady
15,21 K
-
pokladničné saldo (*)
2 743,38 K
spolu
8 816,73 K
(*) uvedené saldo je vrátane úrokov k 30. júnu 1912
Slávnostné ukončenie prípravného kurzu školského roka 1911/12 sa konalo 26. júna 1912 v popoludňajších hodinách.
Školský rok 1912/13
Zo žiakov predchádzajúceho prípravného kurzu muselo absolvovať dodatočné (opravné) skúšky 7 žiakov, vyhoveli však iba dvaja. V školskom roku 1912/13, ktorým sa ukončil druhý dvojročný cyklus, bolo v škole 8 žiakov.
Jeden žiak, ktorý z dvoch učebných predmetov mal nedostatočnú známku a výučby ručných prác sa skoro nezúčastňoval, bol v zmysle rozhodnutia výboru nepripustený k opravným skúškam. Ostatní siedmi vykázali mimoriadne veľkú pracovitosť a získali záverečné vysvedčenie, a to dvaja s výsledkom výborný, štyria dobrý a jeden dostatočný.
Z ôsmich poslucháčov štyria ukončili základnú školu, 1. – 3. triedy meštianskej školy absolvovali traja a 4. triedy meštianskej školy ukončil jeden.
Žiaci podľa príslušnosti k bydlisku pochádzali z: na začiatku aj konci šk. roku
Gemerská župa:
Dobšiná
3
Údolie Hrona
1
Iné župy:
Pécs
1
Sajóvárkony
1
Smolnícka Huta
1
spolu
8
Pod vedením riaditeľa a odborného učiteľa poslucháči absolvovali nasledovné študijné exkurzie:
1. prehliadka baní a úpravne rúd firmy Odendall v Čučme 2. prehliadka povrchového zariadenia a úpravne rúd Rimavskomuránskej železiarskej úč. spoločnosti v Rožňave 3. prehliadka bane revíru Rudolf vo vlastníctve účastinárskej spoločnosti Boršodské uhoľné bane 4. prehliadka baní dedičov Giesche v Ardove 5. prehliadka banského závodu Boršodskej banskej spoločnosti v Rudabányi 6. prehliadka železiarní banskej spoločnosti Heinzelmann v Chyžnej Vode 7. prehliadka povrchového dobývania magnezitu a praženia Všeobecnej magnezitovej úč. spoločnosti v Chyžnej Vode 8. prehliadka banského závodu Rimavskomuránskej železiarskej úč. spoločnosti v Rákoši 9. prehliadka banského závodu Rimavskomuránskej železiarskej úč. spoločnosti v Železníku 10. prehliadka maďarských erárnych baní v Železníku 11. prehliadka maďarských erárnych baní na Hrádku 12. prehliadka povrchového dobývania v lome Gombasek vo vlastníctve Rimavskomuránskej železiarskej úč. spoločnosti 13. prehliadka závodu účastinárskej spoločnosti Sajóvölgyi Villamosági Részvénytársaság v Rožňave
V školskom roku sa inventár učebných pomôcok a knižnice značne rozrástol, a to nielen kúpou, ale aj darmi jednotlivcov i organizácií, najmä: - merací stôl a zámerné pravítko darovala Hornouhorská banská a hutná účastinárska spoločnosť (Felsőmagyarországi Bánya – és Kohómürészvénytársaság) - dve bezpečnostné banské svietidlá, karbidové svietidlo, 4 ks zápalnice a sadu rozbušiek darovala Účastinárska spoločnosť Dynamit Nobel - publikáciu „Priemyselná výučba v rokoch 1909-1911“ (Iparoktatás 1909 – 1911 években) darovalo maďarské Ministerstvo obchodu - publikáciu „Péch Antal: Základy úpravy rúd“ (Érczék előkészítésének elvei) daroval predseda dozorného výboru, banský radca Vendelín Bránsky - 3 vzorky magnezitu darovala Všeobecná magnezitová účastinárska spoločnosť (Általános Magnezit Részvénytársaság) - vzorku rumelky (cinabarit) daroval hlavný banský komisár Karol Polák - vzorku galenitu daroval vedúci závodu Fridrich Heller (Heller Frigyes) - vzorky titánovej rudy a železnej sľudy daroval riaditeľ huty v. v. Alexander Horváth (Horváth Sándor) - dve vzorky ceruzitu darovalo riaditeľstvo banského závodu v Ardove - vzorku prírodnej síry daroval študent Gustáv Topitzer
Nový dvojročný výučbový cyklus bude zahájený dňa 2. septembra 1913.
Image may be NSFW. Clik here to view.Image may be NSFW. Clik here to view.
Školský rok 1913/14
V tomto školskom roku sa začal tretí dvojročný cyklus prípravného kurzu.
Dozorný výbor pozostával z nasledovných členov:
Vendelín Bránsky, kráľovský banský radca - predseda Július Gyűrki (Gyűrki Gyula), banský radca, riadtieľ baní, riadny člen Karol Polák, hlavný banský komisár, riadny člen Dr. Jozef Pósch, starosta mesta, riadny člen Konrád Rehling, riaditeľ baní, riadny člen Július Schréder, riaditeľ železiarne, riadny člen
Náhradníci:
Alexander Horváth (Horváth Sándor), riaditeľ huty v. v. Ferdinand Krausz (Krauzs Nándor), hlavný banský kurátor Koloman Benedikty (Benedikty Kálman), hlavný banský dozorca Dr. Vojtech Heinzelmann (Dr. Hisnyai Heinzelmann Béla), riaditeľ továrne Samuel Rusnák (Rusznak Sámuel), společník hlavního banského kurátora Ladislav Törék (Törék László), hlavný banský inžinier
V priebehu roka 1914 došlo v zložení členov výboru k zmenám, keď na miesto odídeného Kolomana Benediktyho a na skôr uvoľnené miesto boli menovaní banský inžinier Zoltán Németh, banský inžinier František Šaš (Sas Ferencz), hlavný mestský zapisovateľ Alexander Szoboszlay (Szoboszlay Sándor) a kurátor železiarne J. Karol Uxa (Uxa J. Károly).
Dozorný výbor, počas trvania prípravného kurzu 1913/14, zasadal 19. augusta, 1. a 3. septembra a 17. októbra 1913, 17. januára a 10. júna 1914.
Členovia dozorného výboru sa zúčastnili výberu a konania prijímacích skúšok záujemcov, ďalej polročných skúšok prípravného kurzu konaných 27. a 29. januára 1914, 30. januára uskutočnil návštevu školy, zúčastnil sa ďalej záverečných skúšok prípravného kurzu dňa 15. júna a to z jazyka maďarského a prvej pomoci, dňa 17. júna z matematiky, 20. júna 1914 z mineralógie, 23. júna z geológie, 25. júna 1914 z meračstva a všeobecného staviteľstva.
Vzhľadom na skutočnosť, že školským rokom 1913/14 uplynie päťročná doba, na ktorú sa dobrovoľní prispievatelia zaviazali prispievať na činnosť školy, dozorný výbor oslovil predsedníctvo gemerskej pobočky, resp. valné zhromaždenie s tým, aby overilo, či by dobrovoľní prispievatelia boli ochotní dobu prispievanie predĺžiť o ďalších 5 rokov.
Na toto vyzvanie zainteresovaní reagovali nasledovne: Maďarská všeobecná uhoľná účastinárska spoločnosť (Magyar Általános Kőszénbánya Részvény-Társulat) a Borsodské uhoľné bane úč. spoločnosť (Borsodi Szénbányák Reszvénytársaság) listami zo dňa 12. júla oznámili, že počnúc šk. rokom 1914/15 budú na ďalších 5 rokov prispievať sumou po 400 K a 300 K ročne, za predpokladu, že tak urobia aj ostatní. Banská spoločnosť železiarne Heinzelmann listom zo dňa 4. júla 1913 oznámila, že po dobu ďalších 4 rokov bude prispievať sumou 100 K ročne. Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska úč. spoločnosť listom z 12. júla 1913 sa zaviazala od šk. roku 1914/15 na ďalších 5 rokov prispievať sumou 2 000 K ročne. Boršodská banská spoločnosť listom z 1. 10. 1913 prisľúbila od šk. roku 1914/15 prispievať ročne sumou 400 K po dobu 3 rokov. Maďarské ministerstvo financií svojím výnosom č. 82990 zo dňa 17. septembra 1913 predĺžilo prispievanie 2 560 K ročne na dobu ďalších 5 rokov, ak budú zabezpečené aj doterajšie príspevky súkromných firiem.
Učiteľský zbor
Viktor Lajoš (Lajos Győző), dipl. banský inžinier, banský riaditeľ v. v. – riaditeľ školy, odborný učiteľ – vyučoval počty, mineralógiu, geológiu, prírodné vedy, stavebníctvo a stavebné rysovanie – týždenný počet vyučovacích hodín v prvom polroku 9, v druhom 11
Ján Schmögner (Schmögner János), riaditeľ a učiteľ základnej školy, dipl. učiteľ pre učňovské školy – vyučoval maďarský jazyk a písanie, meračstvo, geometrické a ručné rysovanie, mapovanie, krasopis, ozdobné písmo – týždenný počet vyučovacích hodín v prvom polroku 8, v druhom 7
Dr. Hugo Heinz (Heinz Hugó), lekár – vyučoval prvú pomoc – týždenný počet hodín v druhom polroku 1.
Žiaci
O prijatie do školy požiadalo 20 uchádzačov. Z prihlásených záujemcov bez prijímacích skúšok v zmysle predpisov prijali 6, skúškam sa podrobilo 13 uchádzačov, jeden (Jozef Varga) ku skúškam nebol pripustený. Po vyhlásení výsledkov skúšok odstúpili traja záujemcovia, dvaja žiaci opustili školu krátko po začatí školského roka, v novembri 1913 školu opustili ďalší dvaja žiaci a po polročných skúškach vo februári 1914 školu bez udania dôvodu opustil jeden žiak.
Počty žiakov a) podľa materinského jazyka:
maďarský
1
nemecký
7
slovenský
3
spolu
11
b) podľa príslušnosti k bydlisku:
Gemerská župa
Dobšiná
5
Rákoš
1
Iné župy
Rudabánya
2
Sirk
1
Zlatá Idka
1
Smolnícka Huta
1
spolu
11
c) podľa veku na začiatku šk. roku:
16 rokov
1 žiak
17 rokov
2 žiaci
18 rokov
3 žiaci
19 rokov
3 žiaci
23 rokov
1 žiak
24 rokov
1 žiak
Z 11. žiakov, ktorí absolvovali skúšky prípravného kurzu mali vzdelanie:
základnú školu ukončilo .... .... .... .... ... . 5 žiakov 4 triedy meštianskej školy ukončilo .... .... 6 žiakov spolu 11 žiakov
Prospech v učebných predmetoch:
výborný
1
dobrý
3
dostatočný
1
nedostatočný z 2. predmetov
3
nedostatočný z viacerých predmetov
3
spolu
11
Usilovnosť (snaživosť): vo vyučovaných predmetoch v ručných prácach
príspevok Rimavskomuránsko šalgótarjánskej železiarskej účastinárskej spoločnosti
2 000,00 K
príspevok Boršodskej uhoľnej účastinárskej spoločnosti
700,00 K
príspevok Boršodskej banskej spoločnosti
400,00 K
príspevok mestskej rady mesta Rožňava
360,00 K
školné od poslucháčov
490,00 K
úroky za II. polrok 1913
175,25 K
úroky za I. polrok 1914
148,80 K
spolu
10 682,19 K
2. Výdaje:
ročný plat riaditeľa a odborného učiteľa
4 000,00 K
-
nájomné za ubytovanie riaditeľa a odborného učiteľa
600,00 K
odmena pre učiteľa J. Schmögnera
950,00 K
odmena pre učiteľa Dr. Hugo Heinza
150,00 K
ročný plat školníka
220,00 K
poplatok za elektrickú energiu
44,26 K
príprava palivového dreva
24,00 K
vymetenie komína
6,72 K
poštové poplatky
18,94 K
písacie a kresliace potreby
25,30 K
údržba vyučovacích pomôcok
12,00 K
oprava vstupnej brány a úprava záhrady
4,20 K
pokladničné saldo (*)
4 626,77 K
spolu
10 682,19 K
(*) pokladničné saldo je vrátane úrokov k 30. júnu 1914
Ukončenie školského roka
Slávnostné ukončenie prípravného kurzu školského roka 1913/14 sa uskutočnilo 25. júna a účasti predsedu dozorného výboru Vendelína Bránskeho, Dr. Jozaf Póscha, Karola Poláka a Ladislava Töreka, členov dozorného výboru. Predseda dozorného výboru vo svojom prejave zhodnotil uplynulý školský rok. S poľutovaním konštatoval, že nebol lepší ako predchádzajúci, skôr naopak. Svedčila o tom, okrem iného, už aj tá skutočnosť, že z 19-tich prihlásených záujemcov traja hneď po prijímacích skúškach odišli a v priebehu roka vystúpilo ďalších päť žiakov, pričom ešte viacerí zo zostávajúcich 11-tich žiakov má opravné skúšky. Pred ukončením sa ešte k žiakom prihovoril riaditeľ školy. Nasledujúci učebný rok bude zahájený 2. septembra 1914 a opravné skúšky začnú 1. septembra o 9.00 hodine.
Na webovej stránke Maj Gemer sme 23. novembra 2019 uverejnili prvú časť historického dokumentu Ing. Mikuláša Rozložníka pod názvom Z dejín baníckeho školstva v Rožňave. V uvedenom príspevku, ktorý sme rozdelili na dve časti sa autor zaoberá predovšetkým historickými predpokladmi k tomu, aby ešte za čias Rakúsko-Uhorska vzišla požiadavka prípravy kvalifikovaných baníkov, ktorí pracovali v našom regióne ako nekvalifikovaná pracovná sila. V dnešnom článku pokračujeme ďalšími cennými poznatkami, ktoré autor prvýkrát predkladá našej čitateľskej verejnosti školským rokom 1914-1915. Veríme, že aj keď banícka činnosť na našom Gemeri takmer zanikla, je čo o jej zdokonaľovaní sa v podobe výchovy mladého baníckeho dorastu cenné vedieť i v dnešných, pre utlmujúce sa baníctvo, neľahkých časoch.
(DOKONČENIE)
Školský rok 1914 – 1915
V tomto školskom roku bol ukončený tretí dvojročný cyklus odborného kurzu.
Dozorný výbor, na základe uznesenia valného zhromaždenia gemerskej pobočky Krajinskej uhorskej bansko-hutníckej spoločnosti zo dňa 10. mája 1914, mal týchto riadnych členov:
Vendelín Bránsky, kráľ. banský radca, hlavný banský dozorca v. v. – predseda výboru Július Gyürky ( Gyürky Gyula), banský radca, riaditeľ baní – člen Karol Polák (Polák Károly), hlavný banský komisár – člen Dr. Jozef Pósch, starosta – člen Konrád Rehling, banský riaditeľ – člen Ferdinand Kraus (Krausz Nándor), hlavný banský kustód – člen Ladislav Törék (Törék László), hlavný banský inžinier – člen
Náhradníci: Alexander Horvát (Horváth Sándor), riaditeľ hute v. v. Dr. Vojtech Heinzelmann (Dr. Hisnyai Heinzelmann Béla), riaditeľ továrne Samuel Rusnák (Rusznák Sámuel), hlavný banský kurátor Zoltán Németh, banský inžinier spoločnosti František Šaš (Sas Ferencz), kráľ. banský inžinier Karol Uxa (Uxa Károly), kustód železiarne Alexander Soboslaj (Szoboszlay Sándor), hlavný mestský zapisovateľ
Učiteľský zbor
Viktor Lajoš (Lajos Győző), dipl. banský inžinier, riaditeľ baní v. v. – riaditeľ školy a odborný učiteľ, vyučuje predmety banské dobývanie, úprava rúd, povrchové a banské meračstvo, všeobecné a banské strojárstvo vrátane rysovania, týždenný počet vyučovacích hodín: v zimnom polroku 13, v letnom 18
Karol Polák, kráľ. hlavný banský komisár, vyučuje banské právo, týždenný počet vyučovacích hodín: v zimnom polroku 2 Ján Schmögner (Schmögner János), riaditeľ a učiteľ základnej školy, dipl. učiteľ rysovania pre učňovské školy, vyučuje predmety banské účtovníctvo a ozdobné písanie, týždenný počet vyučovacích hodín: v zimnom polroku 3
Žiaci a) podľa materinského jazyka: na začiatku roka na konci roka
nemecký
5
4
slovenský
2
2
spolu
7
6
b) podľa príslušnosti k bydlisku: na začiatku roka na konci roka
Gemerská župa:
Dobšiná
3
3
Sirk
1
1
Iné župy:
Zlatá Idka
1
1
Rudabánya
2
1
spolu
7
6
c) podľa vzdelania: zo 6-ich žiakov, ktorí zložili skúšky odborného kurzu:
4 triedy meštianskej školy ukončili
4
6 tried základnej školy ukončil
1
5 tried základnej školy ukončil
1
Prospech v učebných predmetoch v prípravnom kurze v odbornom kurze
výborný
1
2
dobrý
3
2
dostatočný
1
2
spolu
6
6
Usilovnosť (snaženie) vo vyučovaných predmetoch:
výborný
5
dobrý
1
Usilovnosť (snaženie) v ručných prácach:
výborný
5
s výhradami
1
Hospodárenie školy
1. Príjmy:
-
príspevok maďarského Ministerstva financií na šk. rok
(*) pokladničné saldo je vrátane úrokov k 30. 6. 1915
Študijné exkurzie
V záujme rozširovania poznatkov z dobývania surovín, úpravy rúd a banského strojárstva, boli v školskom roku, pod vedením riaditeľa a odborného učiteľa, uskutočnené študijné exkurzie do viacerých banských prevádzok:
1. prevádzka úpravne firmy Odendall v Čučme 2. prevádzkové zariadenia a vápencový lom Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spol. vo Vidovej 3. maďarské erárne bane v Rudnej a Nadabuli 4. strojné zariadenia Slanskej energetickej úč. spol. v Rožňave 5. bane firmy Odendall v Čučme 6. bane úč. spoločnosti Boršodské uhoľné bane v Kazincbarcike a úpravňa rúd v osade Rudolf 7. banské prevádzky Boršodskej banskej spoločnosti Rudabánya 8. banská prevádzka maďarských erárnych baní Ormospuszta 9. rudné bane Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spoločnosti v Rákoši a Železníku 10. prevádzky maďarských erárnych baní v Železníku 11. prevádzky úpravne rúd Dobšinskej mediarskej spoločnosti v Dobšinej 12. mestské bane v Dobšinej 13. prevádzka rudnej úpravne Dobšinských mediarní v Prostrednom Hámri – Mlynkoch
Ukončenie školského roka Školským rokom 1914/15 bol uzavretý tretí dvojročný cyklus. Jeho slávnostné ukončenia sa konalo 19. júna 1915, kde v mene dozorného výboru Vendelín Bránsky vyhlásil výsledky skúšok zo 14., 16. a 19.-ho júna, zhodnotil uplynul dva roky a dosiahnuté úspechy. Za absolventov poďakoval učiteľom a pobočke spoločnosti poslucháč Štefan Kurian a za učiteľský zbor prehovoril riaditeľ Viktor Lajoš.
Školský rok 1915/16
V tomto školskom roku sa začal štvrtý dvojročný cyklus prípravného kurzu.
Dozorný výbor v predmetnom období mal nasledovné zloženie:
Ferdinad Krausz (Krausz Nándor), hlavný banský kurátor – predseda výboru Július Gyürky (Gyürky Gyula), banský radca a riaditeľ bane – člen Karol Polák (Polak Károly), hlavný banský komisár – člen Dr. Jozef Pósch (Dr. Pósch József), starosta – člen Konrad Rehling (Rehling Konrád), riaditeľ baní – člen Ladislav Törék (Törék László), hlavný banský inžinier – člen
Náhradníci: Alexander Horvát (Horváth Sándor), riaditeľ huty v. v. Dr, Vojtech Heinzelmann (Dr. Hisnyai Heinzelmann Béla), riaditeľ továrne Samuel Rusnák (Rusznák Sámuel), banský kurátor Zoltán Németh, banský inžinier František Šaš (Sas Ferencz), banský inžinier Karol Uxa (Uxa Károly), kurátor železiarní Alexander Soboslay (Szoboszlay Sándor), hlavný mestský zapisovateľ
Činnosť dozorného výboru:
Výbor v rámci svojho pôsobenia zasadal 2. a 11. septembra, 26. októbra 1915, 10., 23., 27, a 29. januára, 10. a 24. júna 1916. Vykonával návštevy školy spojené s dozornou činnosťou, jeho členovia sa zúčastňovali polročných a záverečných skúšok, rozhodoval o prijatí záujemcov, kontroloval hospodárenie a odmeňovanie, prejednal riaditeľom zostavený rozpočet na nasledujúci školský rok a po jeho schválení predložil zhromaždeniu členov pobočky.
Učiteľský zbor
Viktor Lajoš (Lajos Győző), dipl. banský inžinier – riaditeľ a odborný učiteľ Ján Schmögner (Schmögner János), riaditeľ zákl. školy – učiteľ Dr. Hugo Heinz, lekár – učiteľ
Žiaci
Z prihlásených 10 –ich záujemcov, bolo prijatých 8, traja žiaci poberali štipendium po 100 korún.
a) podľa príslušnosti k bydlisku:
Gemerská župa:
Rožňava
1
Dobšiná
4
Iné župy:
Dognácska
1
Stratená
1
spolu
7
b) podľa materinského jazyka:
maďarský jazyk
1
nemecký
4
slovenský
1
rumunský
1
spolu
7
Zo 7 žiakov v prípravnom kurze malo ukončených:
základnú školu ukončili
2 žiaci
dve gymnázia ukončil
1 žiak
štyri triedy meštianskej školy ukončili
4 žiaci
Prospech v učebných predmetoch:
výborný
1
dobrý
2
dostatočný
2
nedostatočný z jedného predmetu
1
nedostatočný z viacerých predmetov
1
spolu:
7
Snaženie (usilovnosť): v učebných predmetoch v ručných prácach
výborný
4
2
dobrý
3
3
dostatočný
-
2
spolu:
7
7
Chovanie:
chvályhodné
7
Hospodárenie školy:
1. Príjmy:
-
ročný príspevok maďarského ministerstva financií
2 560,00 K
-
ročný príspevok Rimavskomuránko šalgótarjánskej železiarskej účastinárskej spoločnosti
príspevok Banskej a hutnej spoločnosti Coburg za roky 1913/14 a 1914/15
400,00 K
-
školné od poslucháčov
280,00 K
úroky z uloženej istiny
284,32 K
úroky z 5000 korunovej poukážky vojnovej výpomoci
216,00 K
spolu
7 520,32 K
2. Výdavky:
-
ročný plat riaditeľa a odborného učiteľa
4 000,00 K
-
ročný nájom za ubytovanie riaditeľa
600,00 K
-
príspevok na študijnú cestu riaditeľa a odborného učiteľa
300,00 K
-
odmena pre učiteľa Jána Schmögnera
1 125,00 K
-
odmena pre učiteľa Dr. Hugo Heinza
150,00 K
-
plat školníka
201,60 K
-
štipendium pre žiakov
300,00 K
-
výdavky na osvetlenie a žiarovky
56,10 K
-
príprava dreva na vykurovanie
32,00 K
-
vymetanie komína
5,04 K
iné rôzne
38,60 K
písacie a rysovacie potreby
14,24 K
poštovné
8,82 K
pokladničné saldo ako pokladničný zostatok
688,92 K
spolu:
7 520,32 K
Výkaz o stave majetku
-
pokladničné saldo za školské roky 1909 – 1915
6 142,97 K
-
pokladničné sadlo za školský rok 1915/16
688,92 K
-
spolu:
6 831,89 K
Depozit vykázaného majetku:
-
na bežnom účte v Gemerskej sporiteľni
1 980,09 K
-
vo vojnovej pôžičke formou poukážky o nominálnej hodnote 5 000 K
4 851,80 K
-
spolu:
6 831,89 K
V priebehu školského roka došlo k smutnej udalosti, keď 29. septembra 1915 skonal aktívny dlhoročný predseda dozorného výboru Vendelín Bránsky. Na spoločnej schôdzi dozorného a muzeálneho výboru dňa 28. októbra 1915 bol na jeho miesto jednohlasným rozhodnutím zvolený hlavný banský kurátor Ferdinand Kraus.
Slávnostné ukončenie školského roka sa konalo 24. júna 1916 za účasti predsedu výboru Ferdinanda Krausa, ktorý zhodnotil priebeh uplynulého roka a dosiahnuté výsledky.
Nasledujúci školský rok bude otvorený 4. septembra 1916, kedy sa budú konať aj opravné skúšky.
Školský rok 1916/17
Týmto školským rokom bol ukončený 4 dvojročný cyklus odborného kurzu.
Hodnotenie činnosti školy, v zmysle bodu č. 1 § 52 štatútu školy, je nasledovné:
Zloženie dozorného výboru školy, oproti predchádzajúcemu školskému roku sa nezmenilo, tvoril ho predseda, 5 riadnych členov a 7 náhradníkov.
Činnosť výboru
Členovia výboru, na svojich stretnutiach 4. a 18. septembra, 16. decembra 1916, 2. a 23. júna 1917, sa zaoberali kontrolnou činnosťou, zúčastnili sa priebehu opravných a polročných skúšok, navštívili školské vyučovanie, boli prítomní na konaní záverečných skúšok, ktoré sa konali v zmysle rozhodnutia výboru nasledovne:
18. júna 1917 v čase 15.00 – 18.00 hod. z predmetu banské dobývanie 21. júna 1917 v čase 8.00 – 10.00 hod. z úpravníctva rúd a v čase 10.00 – 12.00 hod. z povrchového a banského meračstva a
23. júna 1917 v čase 9.00 – 11.00 hod. zo základov strojárstva.
Výbor ďalej prerokoval rozpočet školy na rok 1916/17, vykonal kontrolu hospodárenia a zaoberal sa aj otázkou zvýšenia vojnovej pôžičky.
Vyučovacie predmety
Banské dobývanie – v zimnom polroku 71 a v letnom polroku 53, spolu 124 hodín Úprava rudných surovín – v zimnom polroku 34, v letnom 27, spolu 61 hodín Povrchové a banské meračstvo – v zimnom polroku 34 hodín, v letnom 26, spolu 60 h. Všeobecné a banské strojárstvo – v letnom polroku 26 hodín Banské právo – v zimnom polroku 33 hodín Banské účtovníctvo – v zimnom polroku 39 hodín Rysovanie k banskému dobývaniu – v zimnom polroku 35, v letnom 20, spolu 55 hodín Strojnícke rysovanie – v letnom polroku 18 hodín Rysovanie pre zememeračstvo a banské meračstvo – v zimnom polroku 39, v letnom 50, spolu 89 hodín Praktické cvičenie zo zememeračstva a banského meračstva – v zimnom polroku 11, v letnom 89, spolu 100 hodín Ozdobné písanie – v zimnom polroku 17 hodín
Žiaci a) podľa príslušnosti k bydlisku:
Gemerská župa:
Rožňava
1
Dobšiná
4
Iné župy:
Dognácska
1
b) podľa predchádzajúceho vzdelania:
základnú školu ukončil
1
2 ročníky gymnázia ukončil
1
4 triedy meštianskej školy ukončili
4
c) podľa materinského jazyka:
maďarský
1
nemecký
4
rumunský
1
d) podľa vyučovacieho prospechu:
dobrý
4
dostatočný
1
nedostatočný z jedného predmetu
1
c) Usilovnosť (snaženie): v učebných predmetoch v ručných prácach
výborný
4
4
dobrý
-
2
dostatočný
2
-
Prospech poslucháčov odborného kurzu podľa predmetov
Lajos Győző – riaditeľ a učiteľ daroval 8 vzoriek minerálov a hornín
poslucháč Munteán György daroval 14 vzoriek minerálov
poslucháč Nehrer Samu daroval vzorku minerálu
Študijné exkurzie
Účelom študijných exkurzií bolo získanie praktických poznatkov z dobývania surovín, úpravy rúd a banského strojárstva. Pod vedením riaditeľa a odborného učiteľa boli v školskom roku uskutočnené exkurzie do týchto banských prevádzok:
1. strojné zariadenie a lom na vápenec Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spoločnosti v Gombaseku 2. úpravňa rúd firmy Odendall v Čučme 3. úpravňa rúd a pražiareň Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spoločnosti v Rožňave 4. prevádzka vysokej pece, píly a elektrárne mesta Dobšiná 5. prevádzka pece na tavenie medenej rudy a výrobne modrej skalice Dobšinských mediarní úč. spoločnosť 6. prevádzka povrchového dobývania rudy mesta Dobšiná 7. prevádzky úpravne rudy v Prostrednom Hámri – Mlynkoch 8. prevádzky vysokých pecí kniežaťa Filipa Coburga v Stratenej 9. povrchové a banské prevádzky Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spoločnosti v Nižnej Slanej 10. povrchové a banské prevádzky maďarských erárnych baní v Rudnej a Nadabulej 11. banská prevádzka maďarských erárnych baní na Hrádku 12. banská prevádzka úč. spoločnosti Dobšinské mediarne v Nandráži 13. banské prevádzky Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spoločnosti v Železníku a Rákošskej bani 14. banská prevádzka maďarských erárnych baní v Železníku 15. strojné zariadenia a povrchové dobývanie Boršodskej banskej spoločnosti v Rudabányi 16. banská prevádzka maďarských erárnych baní v Ormospuszte 17. banské prevádzky Boršodských uhoľných baní v osade Rudolf a Sajószentpéter 18. sklárske pece Prvej maďarskej sklárskej účastinárskej spoločnosti 19. strojné zariadenie Slanskej elektrizačnej účastinárskej spoločnosti v Rožňave
Ukončenie školského roka Dosiahnutými výsledkami odborného kurzu v predmetnom školskom roku sa zaoberalo stretnutie zvolané dozorným výborom na deň 23. júna 1917. Jeho predseda Krausz Nándor vyhlásil výsledky záverečných skúšok, zhodnotil uplynulé obdobie, ale aj naznačil, že absolventov čakajú ťažké časy ovplyvnené blížiacimi sa spoločenskými zmenami a zaprial im veľa trpezlivosti, šťastia a spokojnosti v pracovnom živote. Riaditeľ školy Lajos Gyöző, sa v mene svojom, ako aj ostatných učiteľov, poďakoval za podporu v priebehu výučby a prihovoril sa aj k absolventom, za ktorých sa v ďalšom poďakoval absolvent Lindák András.
Piaty dvojročný cyklus prípravného kurzu, na základe rozhodnutia dozorného výboru zo dňa 23. júna 1917, sa začne 3. septembra 1917, kedy sa budú konať aj opravné a prijímacie skúšky. Žiadosti o prijatie na štúdium, s potrebnými dokladmi, je potrebné predložiť do 10. augusta 1917. Pri príležitosti ukončenia zimného polroka prípravného cyklu, bude možné 3 - 4 žiakom s dobrým prospechom a pochádzajúcim zo slabšie zaopatrených rodín poskytnúť štipendium po 100.- K na školský rok.
Školský rok 1917/18
V tomto školskom roku sa škola snažila, aj napriek zložitej spoločenskej a politickej situácii, naďalej vzdelávať poslucháčov v intenciách predchádzajúcich predsavzatí. Odborné vzdelanie, vo vtedajšej ekonomickej situácii a nepokojných pracovných podmienkach, bolo dôležitejšie, ako predtým. To, že škola svoju činnosť ešte nezanechala, bola predovšetkým zásluha dozorného výboru, učiteľského zboru a Boršodsko – gemerskej pobočky krajinskej bansko – hutníckej spoločnosti.
Uznesením valného zhromaždenia tejto pobočky zo dňa 10. júla 1918, boli za riadnych členov dozorného výboru menovaní:
Július Gyürki (Gyürki Gyula) – banský radca, riaditeľ spoločnosti Alexander Jánk (Jánk Sándor) – banský kurátor spoločnosti Ferdinand Kraus (Krausz Nándor) – hlavný banský kurátor spoločnosti Karol Polák (Polák Károly) – hlavný banský komisár Dr. Jozef Pósch (Pósch József) – starosta Samuel Rusnák (Rusznák Sámuel) – hlavný banský kurátor spoločnosti Ladislav Törek (Törek László) – banský dozorca Náhradníci: Ernest Bender (Bender Ernő) – banský inžinier spoločnosti Dr. Vojtech Heinzelmann (Heinzelmann Béla) – riaditeľ továrne Alexander Horváth (Horváth Sándor) – riaditeľ huty v. v. Zoltán Németh – banský inžinier spoločnosti František Šaš (Sas Ferenc) – banský inžinier Alexander Soboslay (Szoboszlay Sándor) – hlavný zapisovateľ Karol J. Uxa (Uxa J. Károly) – riaditeľ huty spoločnosti
Učiteľský zbor: Viktor Lajoš (Lajos Győző), diplomovaný banský inžinier, riaditeľ baní v. v. – riaditeľ a odborný učiteľ Ján Schmögner (Schmögner János), riaditeľ základnej školy – učiteľ Dr, Hugo Heinz, lekár – učiteľ
Na činnosť školy prispievali:
-
príspevok maďarského ministerstva financií
2 560,00 K
-
Rimavskomuránko šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť
2 000,00 K
-
Maďarské všeobecné uhoľné bane
400,00 K
-
Boršodská banská spoločnosť
300,00 K
-
Boršodské uhoľné bane účastinárska spoločnosť
300,00 K
-
ročný príspevok mesta Rožňava
360,00 K
-
príspevok mesta Rožňava na úhradu elektriny
120,00 K
-
firma Odendall Viedeň
200,00 K
-
Rožňavská sporiteľňa
40,00 K
Žiaci:
V tomto školskom roku sa do prípravného kurzu prihlásilo 13 záujemcov, bez prijímacích skúšok boli prijatí dvaja, ale kurz ukončilo iba 11 žiakov. Škola, napriek zložitým časom, si naďalej plnila svoje poslanie a vychovávala odborne vzdelaných absolventov. (Jakab, Z. c. d. s. 179)
Vojnové roky ale ovplyvnili aj činnosť školy, nedostatok finančných prostriedkov bol príčinou návrhov na riešenie a zavádzanie rôznych úsporných opatrení, napr. úspora spotreby elektrickej energie presunom vyučovacej doby do predpoludňajších hodín, prípadné dočasné premiestnenie školy do Ózdu, alebo urýchlené ukončenie odborného kurzu. Naviac, banské prevádzky pristupovali k znižovaniu počtu zamestnancov, čo neskôr malo priamy vplyv aj na poslucháčov školy. V zápisnici zo zasadania dozorného výboru zo dňa 27. februára 1919 sa uvádza, že 6 žiakov, pre plánované ukončenie prevádzky erárnych baní, ostane bez zamestnania. Napriek skutočnosti, že skrátenie trvania odborného kurzu by znamenalo porušenie stanoveného režimu vyučovania a jeho kvalitu, bol dozorný výbor nútený rozhodnúť o urýchlenom ukončení kurzu v termíne 17. a 18. apríl 1919 (Jakab c. d., s. 180).
Existencia školy aj v nasledujúcom období bola ohrozená a to aj napriek skutočnosti, že dozorný výbor využil všetky dostupné možnosti na jej zachovanie. Prostredníctvom Gemersko-malohontského župného úradu sa tento 4. septembra 1919 obrátil na Ministerstvo školstva ČSR so žiadosťou o povolenie obnoviť v škole vyučovanie a o štátnu dotáciu. Ako odpoveď dozornému výboru bol oznam miestnej správy štátnych baní, kde sa uvádzalo, že podľa rozhodnutia ministerstva bolo na školský rok 1919/20 pridelených 2 500 korún na jeden školský rok pod podmienkou, že v prvom ročníku bude zavedený vyučovací jazyk výhradne slovenský, čo sa má postupne zaviesť aj v druhom ročníku. Tieto financie dozorný výbor, v školskom roku 1919/20 nemohol použiť, pretože nedokázal zabezpečiť príspevky od jednotlivých spoločností, a tak sa výučba nezačala. Ako sa ale v priebehu nasledujúceho obdobia ukázalo, podmienka ministerstva bola ťažko prekonateľnou prekážkou. Dozorný výbor sa opätovne obrátil na Ministerstvo všeobecného vzdelávania so žiadosťou o príspevok na ďalší školský rok s odôvodnením, že o banícku školu narastá záujem, predložil doporučený učebný plán, pričom uviedol, že je nevyhnutné prednášať iba v úplne zrozumiteľnom a väčšinou používanom jazyku, ktorý by zabezpečil čo najlepšie osvojenie si učiva. Z toho dôvodu by prípravný kurz nemal byť výlučne v slovenskom jazyku. Jeho zavádzanie do výučby by mohli riešiť základné školy. Podľa poznatkov zainteresovaných, v tomto období ovládalo slovenský jazyk iba 1 až 2 % žiakov, pričom písanie v tomto jazyku ešte menej. Aj napriek vyvinutej snahe dozorného výboru, učiteľov a zástupcov mesta, bolo nakoniec rozhodnuté v roku 1920 činnosť školy neobnoviť (Jakab c. d. s.181).
Je viac ako pravdepodobné, že v období nasledujúcich rokov, teda od roku 1920 až do roku 1948, o baníckom školstve (v pravom zmysle slova) v meste Rožňava, neboli ani zmienky.
Výchova baníckeho dorastu
Vedenie podniku železorudných baní, ktorého okolie mesta bolo dlhodobým predmetom jeho záujmov, pripravilo prvý návrh na zriadenie učňovského školstva, ako prípravu mládeže na banícke povolania. Príkazom generálneho riaditeľa vtedajších Československých rudných dolů a naftových závodov bolo dňom 1. septembra 1948 zriadené v Rožňave Stredisko výchovy baníckeho dorastu. Vyučovať sa začalo v areáli Baníckeho múzea, presnejšie v drevenom objekte (budova typu Delta), postavenom v záhrade múzea, neskôr v prenajatej budove bývalého evanjelického gymnázia. V školskom roku 1948/49 sa na banícke povolanie začalo pripravovať 17 frekventantov (Kočiš, c. d., s.188). Žiaci boli ubytovaní v bývalom chudobinci sv. Františky. Týmto mohla byť budova vedľa Baníckeho múzea (bývalá dojčenecká útulňa), alebo evanjelický sirotinec, ktorý stál na mieste terajšieho objektu Všeobecnej úverovej banky, pretože obidve tieto budovy dala postaviť Františka Andrássyová (Kušnierová, c. d.). Vyučovacie obdobie bolo dvojročné, praktická výučba učňov sa konala na banskom úseku Štefan.
Image may be NSFW. Clik here to view.Image may be NSFW. Clik here to view.
Obr. 5 Obr. 6.
Od roku 1950 strediská banského dorastu a ústavy banského dorastu premenovali na Základné odborné školy banícke. Vyučovalo sa v nich dva dni a praktický výcvik bol 4 dni v týždni. Výučba trvala dva roky a končila sa záverečnými skúškami. Po ich úspešnom ukončení, absolventi získali kvalifikáciu pomocného haviara.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Na základe zákona č. 110/51 Zb. prešli od roku 1952 zariadenia na výchovu baníckeho dorastu do systému štátnych pracovných záloh. Zariadenie v Rožňave bolo premenované na Banícke učilište štátnych pracovných záloh 6. Učebný plán bol dvojročný. Školský rok 1952/53 sa začal nielen pod novým názvom školy, ale aj v novopostavenej budove, ktorú začali stavať v treťom štvrťroku 1950. Objekty učilišťa pozostávali z internátu, školy, telocvične, športového ihriska a garáží. Na základe uznesenia vlády č. 788 zo dňa 31. 6. 1957 Banícke učilište štátnych pracovných záloh 6 prevzali odbory školstva krajských národných výborov a zriadili sa trojročné stredné odborné učilištia. Prostriedky na výchovu učňov poskytli banské podniky, a SOU banícke v Rožňave prevzal podnik Železorudné bane. Od roku 1958 učilište zabezpečovalo výchovu učňov pre profesie strojný zámočník, elektromechanik, automechanik. V školskom roku 1958/59 bolo na škole 225 učňov. V školskom roku 1978/79 zaviedli výučbu nových odborov, a to obrábač kovov a elektromechanik. Súčasne sa konali aj prijímacie pohovory na štvorročné štúdium odboru baník – mechanizátor. V roku 1980 sa realizovala štvrtá etapa prestavby učňovského školstva. V rožňavskom učilišti vyučovali odbory baník – mechanizátor, mechanik strojov a zariadení, obrábač kovov, elektromechanik so zameraním na stroje a zariadenia a mechanik – opravár s tým istým zameraním.
Rozhodnutím generálneho riaditeľa Rudných baní a magnezitových závodov zo dňa 30. augusta 1980 bolo odborné učilište zrušené a zriadené Stredné odborné učilište banícke v Rožňave, postavené na úroveň ostatných stredných odborných škôl. Od školského roku 1983/84 sa otvoril štvorročný študijný obor mechanik strojov a zariadení. Začali s výstavbou novej dielenskej haly Agrostroj s komplexným vybavením, kde sa praktické vyučovanie začalo v školskom roku 1983/84. V školskom roku 1988/98 bola vybudovaná učebňa výpočtovej techniky pre výučbu odboru elektromechanik.
V školskom roku 1990/91 z názvu Stredného odborného učilišťa odpadá názov banícke, pretože výučba všetkých baníckych odborov bola zrušená. V školskom roku 1992/93 sa mení profil školy a začal sa vyučovať nový učebný odbor: mechanik opravár pre cestné motorové vozidlá.
V školskom roku 1993/94 sa začína s výučbou odborov mechanik elektronických zariadení a experimentálneho odboru autoelektrikár, pre absolventov učebných odborov sa zavádza denná forma nadstavbového štúdia v odboroch strojárstvo a elektrotechnika. V školskom roku 1994/95 sa otvoril študijný odbor mechanik elektronik pre spotrebnú elektroniku a učebný odbor stolár.
Súčasný názov školy je Stredná odborná škola technická, ktorá sídli v budove bývalého učilišťa na Hviezdoslavovej ulici č. 5. ( https://sostrv.edupade.org/)
Okrem toho, že banské závody si vo svojej réžii usporiadavali školenia v rámci závodnej školy práce, organizovali kurzy odborného minima a doškoľovali technické kádre, vyvíjali aj snahu na zvyšovanie odbornosti formou štúdia pracovníkov na stredných odborných školách baníckeho zamerania.
V zmysle výnosu Povereníctva školstva č. 1495/1950 zo dňa 7. februára 1950, sa pri Gymnáziu v Rožňave zriadila dvojročná večerná škola pracujúcich technického smeru s odbormi strojníctvo a nová technika v baníctve. Správou tejto školy bolo poverené riaditeľstvo gymnázia. Prijímacie pohovory a slávnostné otvorenie školy sa konali 12. februára 1950. Výučba sa začala nasledujúci deň. Na štúdium sa prihlásilo 13 záujemcov z radov pracovníkov rožňavského banského závodu. Podnikové riaditeľstvo Železorudných baní podporovalo aj večerné štúdium na Priemyselnej škole baníckej v Rožňave.
Škola pôsobila v meste od roku 1953 do roku 1956 (Kočiš a kol., c. d., s.186). V niektorých podkladoch sa obdobie činnosti školy udáva ako 1950 – 1957 (https://www.slovensko.sk/sk/lokality/_5d482636-8649-4570-b71a-5c7b6eef650d). Je však možné, že pri posudzovaní tejto skutočnosti sa uvážila aj existencia večernej školy s baníckym zameraním, ktorá bola zriadená v Rožňave v roku 1950. Štvorročné štúdium bolo banícko – ekonomického zamerania. Výučba sa konala v účelovej budove postavenej v roku 1897 pre dievčenskú evanjelickú školu, kde neskôr pôsobila Stredná zdravotnícka škola. Škola mala aj jednu triedu s vyučovacím jazykom maďarským. Je na škodu veci, že nateraz o jej činnosti nemáme podrobnejšie údaje, ich získanie, ak pravda vôbec niekde existujú, si vyžaduje dlhšiu dobu. Je pravdepodobné, že po ukončení jej činnosti v Rožňave, sa dokumenty, resp. frekventanti, ktorí školu neukončili, prípadne aj učitelia, presunuli do Priemyselnej školy baníckej a geologickej v Spišskej Novej Vsi, ktorá, mimochodom, dnes už tiež neexistuje.
Záverom snáď iba toľko, že od roku 1919, kedy sa odohrali viaceré búrlivé okolnosti, a to nielen okolo umierajúcej rožňavskej baníckej školy, ale aj v celej spoločnosti, uplynulo už sto rokov a dnes v sieti rožňavského školstva nie je znova žiadna banícka škola.
Košice, november 2019
Ing. Mikuláš Rozložník
Literatúra: A rozsnyói bányaiskola 1917 – 1918 évi müködése, Bányásztati és Kohászati Lapok (ďalej BKL), rok 1918,č. 17, s. 283 Értesítő a hazai bányásziskolák 1909-1910. évi működésről, BKL, rok 1910, zväzok II., č.22, s. 734 Értesítő a hazai bányásziskolák 1912-1913. tanévi eredményeiről, BKL,1913, II,16, s. 216-217 Frák, G.: Činnosť Boršodsko - gemerskej pobočky Krajinskej uhorskej banícko – hutníckej spoločnosti za roky 1897 – 1918, in Labancz, Š. (ed): Banícky Gemer, Osveta, Martin, 1973, s. 63 – 75 https://www.slovensko.sk/sk/lokality/_5d482636-8649-4570-b71a-5c7b6eef650d https://sostrv.edupade.org/ - Stredná odborná škola technická, Rožňava Jakab, Z.: Banícka škola v Rožňave, Spravodaj banského výskumu, Prievidza, 2002, 42, č. 2-3, s. 177-181 Jelentés a rozsnyói bányaiskola 1910-11. évi működéséről, BKL, 1911, II.,15, 175- 179 Jelentés a rozsnyói bányaiskola 1911/12. évi működéséről, BKL, 1912, II.,18, 404-407 Jelentés a rozsnyói bányaiskola 1914-15. évi működésről, BKL, 1916, I.,6,205-206 Jelentés a rozsnyói bányaiskola 1915. - 1916. évi működéséről, BKL, 1916, II, 17, 185-187 Jelentés a rozsnyói bányaiskola 1916. - 1917. évi működéséről, BKL, 1917, II.,15, 535-538 Jelentés a rozsnyói bányásziskola 1913. - 1914. évi működéséről, BKL, 1914, II., 16, 209-211 Kočiš, J. – Makovíny, J. – Reiser, M.: Baňa Rožňava – historická a súčasná, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, s. 187-190 Kušnierová, E.: Banícke učilište v Rožňave, 2001, https://inforoznava.sk/banicke-uciliste-v-roznave/ Rozsnyói bányaiskola megnyitása, BKL, 1909, II.,19, 445-447
S hlbokým zármutkom oznamujeme najmä baníckym spolkom a všetkým, ktorí v baníctve a hutníctve pracovali, že dňa 27.11. 2019 zomrel po zákernej chorobe člen „Gemerského baníckeho spolku“ Ing. Marian Slavkay vo veku 85 rokov. Rozlúčime sa s ním v sobotu 30.11.2019 o 13.00 hod v Dome smútku v Rožňave.
Ing. Marian Slavkay ako 15-ročný nastúpil v roku 1950 za baníckeho učňa u Rudných baní Kišovce - Švábovce. V rokoch 1951-1953 absolvoval dvojročnú Priemyselnú školu banícku v Spišskej Novej Vsi. Na umiestenku nastúpil 6.7.1953 za revírnika v OKD Ostrava – Karvinské doly, na závod Peter Bezruč.
Tam začala jeho životná cesta banského technika. Od roku 1959 pôsobil v podniku železorudných baní Spišská Nová Ves. V tejto firme pracoval na rôznych banských závodoch, a to v Helcmanovciach, Smolníku, GŽB – Dobšiná a naposledy na závode ŽB – Rožňava, úsek Drnava – Malý vrch. V roku 1977 odišiel ako expert na Kubu, kde pracoval 3 roky. Akademický titul získal štúdiom na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. Do dôchodku odišiel v roku 1990.
Svoje prvé kroky v živote napísal v svojich publikovaných spomienkach „Ako sa rodili krtkovia“ takto:
"Môj otec bol v Brezovici nad Torysou notár. Na druhý deň po mojom narodení odchádzal do úradu s fľašou koňaku v aktovke. U matrikára, pána Šafára, to riadne oslávili. Zapísali ma do matriky ako Marian Oliver, chlapec, narodený 8. januára 1935. Z útleho detstva si nepamätám, kedy sme odišli z Brezovice. V roku 1939 sme sa zo Sabinova presťahovali do Prešova, kde som v roku 1941 začal chodiť do Ľudovej školy. V r. 1943 otca preložili na notariát v obci Svinia, kde sme sa odsťahovali. Živo si spomínam na posledný rok v obci Tuhrina, do ktorej sme sa presťahovali. Prichádzal koniec školského roku 1950. Ja som končil strednú školu chlapčenskú v Prešove a bolo potrebné uvažovať, čo ďalej. V jeden pekný deň prišli na našu školu vojenskí dôstojníci. S vyplnenou prihláškou som trielil domov, aby mi ju rodičia podpísali. Nepochodil som, lebo podľa nich to bolo nebezpečné povolanie. Nakoniec všetko vyriešil brat Miro. On vtedy končil piaty ročník II. štátneho gymnázia v Prešove. Keď sme prišli domov, v nedeľu oznámil rodičom, že sa prihlásil za baníckeho učňa v rámci náboru „Lánskej akcie“, ktorú vyhlásil vtedajší prezident republiky Klement Gottwald. Mamka prvá oponovala, že má ešte 3 roky, aby zmaturoval. Potom môže ísť študovať na akúkoľvek vysokú školu. V podstate mala pravdu, ale brat sa nedal. Mal už 17 rokov a vedel rodičom vysvetliť, aké sú podmienky v baníckom učilišti, koľko trvá učebný pomer, čo všetko banícky učeň dostane a tiež aké sú možnosti ďalšieho štúdia po vyučení. Nedal sa od svojho rozhodnutia odhovoriť. Tvrdošijne trval na svojom. Otec vidiac, že si s ním neporadí, povedal, že pôjde do Prešova na úrad práce poinformovať sa o tejto štátom podporovanej akcii. Zistil, že je to presne tak, ako im to vysvetlil Miro. Rodičia sa snažili mu to ešte vyhovoriť, ale nepochodili. Ja som túto situáciu využil. Keď som videl, že rodičom dochádzajú argumenty, nečakane som vyhlásil: „Keď ide Miro, idem aj ja za baníckeho učňa.“
Tým sa začal jeho profesionálny život v banskej činnosti, v ktorej pracoval 38 rokov. Výstižne, ale aj vtipne, to opísal vo viacerých článkoch, ktoré boli uverejnené v Image may be NSFW. Clik here to view.množstve pokračovaní na internetovej stránke Maj Gemer, ktorú vedie Dr. O. Doboš.
Vyjadrujeme hlbokú sústrasť nad jeho úmrtím a s úctou budeme naňho spomínať ako na odborníka vo svojej profesii, ktorej obetoval celý svoj život.
Od nášho dlhoročného autora článkov s tematikou geológie a baníctva, najmä na hornom Gemeri a v Dobšinej, RNDr. Ondreja Rozložníka, sme obdržali krátku informáciu zo súčasnej činnosti Gemerského baníckeho spolku Bratstvo v Rožňave. Veľmi si ceníme aj takúto aktivitu človeka, ktorý celý svoj život zasvätil nášmu Gemeru a aj napriek svojmu pokročilému veku prichádza s novými nápadmi, ktoré približujú nielen bohatstvo regiónu, ale najmä mladej generácii predkladá svojimi historickými článkami údaje o tom, ako žili naši predchodcovia baníctva a železiarstva, ktorí nielen dolovali prírodné bohatstvo, ale vyťaženou rudou vytvorili aj podmienky pre rozsiahlu výstavbu objektov na ich spracovanie.
Napísal nám: "Náš „Gemerský banícky spolok Bratstvo" mal 13. 12. 2019 slávnostnú koncoročnú schôdzku za účasti aj rodinných príslušníkov. Bola veľmi vydarená s bohatým sprievodným programom. Tam som predniesol v skrátenej forme, v zastúpení Ing. Mikuláša Rozložníka (autora, ktorý nemohol osobne prísť) i informáciu o Baníckej škole založenej v Rožňave v roku 1909, uverejnenú na stránke Maj Gemer.
Neodpustil som si pri tom i poznámku, že bolo chybou, keď spomínaná škola nebola založená v Dobšinej, kde už predtým roky fungovala a absolvovalo ju 156 študentov (v Rožňave 63), o ktorých bol v rôznych firmách vo vtedajšom Uhorsku, ale i v zahraničí, veľký záujem pre ich odbornú znalosť." Spomínaný príspevok ľahko nájdete, ak kliknete na:
Od decembra 2019 ponúka občianske združenie na svojej web stránke pokladyslovenska.sk nástenný kalendár, ktorý historickými fotografiami približuje ako vyzeral banícky priemysel a život baníkov na konci 19. st. a začiatkom 20. st. v oblasti vrchu Železník. Na dvanástich čiernobielych fotografiách možno vidieť starú železnicu, vstupy do baní spred 100 rokov, či celkový pohľad na priemyselnú časť v Rákošskej Bani, z ktorej je dnes už veľmi ťažko nájsť aspoň niektoré fragmenty. Mesačný kalendár má zvýraznené víkendy a sviatky, súčasťou je aj menný kalendár. Kalendár bol vydaný v spolupráci s občianskym združením Rákošská cächa a Baníckym múzeom v Rožňave, ktoré poskytlo väčšinu z fotografií.
Každou kúpou kalendára je zároveň podporená činnosť občianskeho združenia a snaha o obnovu historických pamiatok v Železníku. Objednať kalendár je možné na stránke: http://pokladyslovenska.sk/eshop-2/88-tlačoviny.
Ladislav Bene Predseda OZ Skryté Poklady Slovenska
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej sa v piatok 22. mája 2020 zišlo široké zastúpenie samospráv a odborníkov, aby prediskutovali možnosti vzájomnej spolupráce pri oživení histórie ťažby a spracovania železa na Gemeri. Iniciátorom a zároveň koordinátorom workshopu je Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer, ktorá v rámci svojich aktivít považuje túto časť minulosti regiónu za kľúčovú. Návštevník má aj dnes možnosť pozrieť si viaceré lokality Slovenskej železnej cesty, cieľom je však vytvoriť ucelený produkt, ktorý atraktívnym spôsobom prevedie turistov celým Gemerom. Práve preto je spoločný postup zainteresovaných veľmi dôležitý.
Ťažba železných rúd, výroba a spracovanie železa či iných kovov bola pre tento kút Slovenska od nepamäti motorom rozvoja. Podľa nálezov sa povrchové rudy ťažili pravdepodobne už od prelomu letopočtov. Skutočný začiatok dobývania nerastného bohatstva vieme však podložiť v okolí Rožňavy a Dobšinej až kráľovskými darovacími listinami, alebo udelením banských výsad mestám z 13. storočia. Neskôr sa k písomným prameňom pripájajú aj informácie o hámroch muránskeho panstva v Železníku, či Rákoši. Na celom území nastalo obdobie nebývalého rozmachu, ktorý ovplyvnil ďalšie hospodárske, kultúrne a sociologické smerovanie Gemera, napríklad príchodom nemeckých osadníkov alebo výstavbou dodnes unikátnych gotických kostolov. Rozvoj bol však na dvesto rokov zabrzdený práve kvôli polohe a ekonomickej dôležitosti počas obdobia tureckých vojen a stavovských povstaní. Z regiónu sa železné srdce vtedajšieho Uhorska stáva opätovne od 18. storočia a najmä po zavedení inovačných technológii v ťažbe a spracovaní želenej rudy. Gemer s Malohontom prevzal úlohu jedného z najväčších výrobcov železa a kovových produktov v krajine.
Práve z tohto obdobia pochádza huta Etelka v Nižnej Slanej. Významná technická a národná kultúrna pamiatka, ktorá má po rokoch nezáujmu predošlého vlastníka opäť šancu stať sa významným miestom Železnej cesty Gemerom, tentokrát však v role návštevníckeho centra v autentických priestoroch vysokej pece. Zámerom je okrem rekonštrukcie samotnej huty Etelka, i rekonštrukcia vodnej elektrárne, vybudovanie informačného centra, vzdelávacieho centra, reštaurácie a amfiteátra. Tieto plány priblížil Jiří Vitáloš z neziskovej organizácie Barbora, ktorá je jedným z partnerov stojacich za týmto ambicióznym plánom.
V Revúcej by v spolupráci s mestom mala vzniknúť interaktívna expozícia Antoine Lefevra, venovaná jedinečným mineralogickým nálezom, predovšetkým rutilu, ktorý bol prvýkrát nájdený medzi Muráňom a Revúcou. Je zdrojom titánu, ktorý nájdeme v kozmických lodiach i zubnej paste.
Primátor Revúcej Ing. Július Buchtasa tiež vyslovil za projekt Železnej cesty Gemerom. Ako uviedol, región má šancu dostať sa z pozície menej rozvinutého okresu na rozvinutejší, práve vďaka cestovnému ruchu.
Primátor Rožňavy Michal Domik, a zároveň predseda predstavenstva OOCR Gemer, predstavil víziu zatraktívnenia Rožňavy práve vďaka bohatej histórii baníctva, a teda i projektu Železnej cesty Gemerom. Veľkým lákadlom je podľa neho tiež Banícke múzeum, v ktorého depozite sa nachádza 4000 minerálov z celého sveta a obzvlášť jedna z jeho zmodernizovaných expozícií – zážitkové centrum Sentinel – cieľ mnohých slovenských a maďarských návštevníkov mesta.
“Dôležitým prvkom spoločného postupu je aj tvorba primeranej infraštruktúry. Chceme, aby návštevník mohol plnohodnotne prežiť pobyt v našom regióne. To znamená, že pri spoznávaní Železnej cesty bude môcť využiť lokálne ubytovacie a stravovacie možnosti, prevezie sa bezpečne bicyklom, ale tiež bude mať kvalitný prísun informácii vďaka atraktívnym informačným tabuliam a mobilnej aplikácii," povedal na stretnutí Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer.
Aj keď „železný vek“ Gemera ustal na začiatku 20. storočia a ďalej po rozpade Rakúsko-Uhorska, členovia tejto novovzniknutej platformy veria, že práve slávna história baníctva a spracovania kovov dokáže prispieť k opätovnému naštartovaniu záujmu o región a jeho rozvoj. Na ďalších krokoch bude OOCR Gemer spolupracovať so svojimi členmi, s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o. Barbora, Združením baníckych spolkov a cechov Slovenska, Baníckym múzeom v Rožňave, o. z. Rákošská Cächa a prípadnými ďalšími partnermi.
z najstarších poriadkov, ktoré richtár a rada mestečka Jelšava potvrdili, boli výsady cechu kováčov udelené 6. júna 1568 muránskym kapitánom a provizorom Melicharom Maškom (Lehotská, D. - Orlovský, J.: Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710, Martin 1976, s. 214-216). Ďalším sú stanovy cechu hámorníkov muránskeho údolia udelené muránskym hradným kapitánom 9. marca 1585, potom stanovy hámorníkov muránskeho údolia z 30. novembra 1713 potvrdené v Lubeníku (Articule a puncta Muranskeg dolini panou štellerou – Anno 1713, ultima 9bris ) a stanovy cechu hámorníkov muránskeho údolia potvrdené vrchnosťou v Jelšave dňa 12. apríla 1755 (Puncta seu constitutiones cehac stelliriorum dominii Muranyiensis – A murány völgyi vashámoros céh uriszék által megerősített cikkelye, In: Heckenast, G.: Murány vashámoros céh szabályzatai, Történelmi szemle 1, 1958, s. 430-447). Z roku 1803 je tiež známy poriadok šteliarskeho tovarišstva v Štítnickej doline (Žilák, J.: Poriadok šteliarskeho tovarišstva v Štítnickej doline z roku 1803, Obzor Gemera-Malohontu, r. XXIV, 1993, 1, s.23-26). V ďalšom sa zmienime podrobnejšie o uvedených stanovách šteliarov z roku 1585, ktorých znenie je uvedené aj v knihe Sama Tomášika Staré povesti jelšavské a muránske, vydanej v Martine v roku 1827 na stranách 136 – 146. Artikuly šteliarov, uverejnené v tejto publikácii, napísané v slovenskom jazyku svojej doby, sú okrem úvodnej a záverečnej časti rozčlenené na 26 článkov (pozn.: historický názov šteliar je podľa slovníka slovenského jazyka majiteľ hámra; hámor – dielňa na výrobu a spracovanie železa).
